Záhradkári starnú, mladí sa do záhradiek veľmi nehrnú. „Dnes je priemerný vek našej osady možno 60 rokov, asi osemdesiat percent sú dôchodcovia," hovorí záhradkár Anton Pekar z Považskej Bystrice. „Mení sa aj využívanie záhradiek. Kedysi slúžili viac na dopestovanie zeleniny a ovocia, teraz sa začínajú využívať skôr na rekreačné účely. Záhradkári si urobia oddychovú plochu, kozub, zatrávnia, starajú sa o stromy a relaxujú. Zeleniny je podstatne menej. Aj preto, že nie je tak veľa času. Keď si záhradkár vysadí trávu, cez víkend iba pokosí a môže si sadnúť pred záhradný domček s deťmi a relaxovať. Ale keď je zelenina, musí tam chodiť tri-štyrikrát do týždňa, okopávať, plieť, polievať."
Tajomník Slovenského zväzu záhradkárov Juraj Korček tvrdí, že „počet členov poklesol, ale vzťah človeka k prírode je zakódovaný, a to je záruka, že toto hobby prežije a má perspektívu. V Nemecku má záhradkárska organizácia milión členov. V prepočte na počet obyvateľov je hnutie na Slovensku pomerne rozšírené". Podľa neho sa časom môže podariť mladých dotiahnuť k záhradkám. „Tí, čo duševne pracujú, hľadajú relax aj vo fyzickej práci a záhradky by mohli byť takým relaxom," hovorí Korček.
„Mladí by možno aj chceli, ale nevedia, čo s tým. Celkovo sa mi zdá, že mládež nemá taký vzťah k prírode a ten je pri záhradkárčení veľmi dôležitý. Ale možno sa to časom zmení," hovorí záhradkár Pavol Pataj. (rf)
