Moslimky vo Francúzsku demonštrujú za právo nosiť šatky už mesiace. FOTO - REUTERS
Francúzsky parlament včera začal diskutovať o zákone zakazujúcom náboženské symboly v štátnych školáchFrancúzsky parlament včera začal rokovať o moslimských šatkách. Zákon by mal zakázať nosenie „zjavných" náboženských symbolov v štátnych školách. Hoci sa hovorí, že zákon by sa mal vzťahovať aj na židovské jarmulky, kresťanské kríže, či dokonca brady a sikhské turbany, prioritným cieľom sú moslimské ženské pokrývky hláv.
Práve pre ne a čoraz častejšie prípady sporov medzi mladými moslimkami a školskými zariadeniami sa nový zákon zrodil.
Zákon, ktorý má byť účinný od septembrového začiatku nového školského roka, podľa všetkého v parlamente prejde. Očakáva sa však horúca debata - do rozpravy sa prihlásilo nevídaných 140 poslancov.
Bude to však len ďalší príspevok do takmer dve desaťročia trvajúcej debaty o zapojení menšín, predovšetkým najpočetnejšej - moslimskej - do francúzskej spoločnosti a o tom, čo je narušením laického charakteru francúzskeho štátu.
Práve o ňom hovorí vláda, ktorá zákon presadzuje, prezident Chirac, ktorý ho podporuje a podľa prieskumov aj francúzska verejnosť. Viac ako 60 percent Francúzov totiž zákon podporuje.
Päť miliónov moslimov vo Francúzsku a ich súverci po celom svete zákon považujú za diskriminačný a hovoria o slobode vyznania zakotvenej vo francúzskej ústave. Ich odporcovia odpovedajú, že zákon sa vzťahuje len na verejné školy, na súkromných školách sa môže každý prejaviť slobodne.
Hoci súkromných katolíckych aj židovských škôl je vzhľadom na počet veriacich pomerne dosť, prvú moslimskú strednú školu otvorili neďaleko Paríža len pred dvomi rokmi.
Navyše podľa sociológov by takéto riešenie moslimskú mládež len viac uzatváralo v rámci komunity a vôbec by neviedlo k integrácii moslimov, ktorá je podľa mnohých žiaduca. Riziko tiež vidia v rastúcej fundamentalizácii francúzskych vyznavačov islamu, pocite „odstrčenosti", horšej sociálnej úrovni moslimských rodín. To všetko by sa podľa nich ešte znásobilo, ak by moslimovia od detstva vyrastali mimo majoritnej spoločnosti.
Otázkou zostáva - či a do akej miery sa moslimovia chcú integrovať. Počet žien v moslimských šatkách vzrastá, rovnako ako počet tých, čo vieru praktizujú viac ako formálne. Všetci „obrátení" zhodne tvrdia, že ich nikto do ničoho nenúti a že len chcú vyjadriť svoju odlišnosť.
O tom, či sa taký fundamentálny spor francúzskej spoločnosti dá vyriešiť jedným zákonom, ktorý sa podľa odborníkov vzťahuje skôr na zákazy a sankcie ako na skutočnú podstatu problému sa dá diskutovať roky. Dá sa súhlasiť s prezidentom Chiracom a jeho tvrdením, že sa „s tým musí niečo robiť". Faktom zostáva, že si jeho vláda vybrala zdanlivo najjednoduchšiu cestu.
JANA MIKUŠOVÁ
