Medzi svojich hlavných protivníkov pri ovládnutí spoločnosti zaradili komunisti v strednej Európe cirkev. Nasadili proti nej všetky prostriedky. Jedným z politických procesov, ktoré vyvolali vo svete najväčšiu pozornosť, bol súd s maďarským arcibiskupom Józsefom Mindszentym, ktorý sa začal 3. februára 1949. Včera tomu bolo presne 55 rokov.

József Mindszenty sa narodil v roku 1882 v švábskej rodine v Maďarsku. Jeho pôvodné rodinné meno znelo Phem. Za kňaza ho vysvätili v roku 1915. Do väzenia sa pre svoje politické a novinárske aktivity dostal už za Maďarskej republiky rád v roku 1919. Najneskôr od tejto chvíle sa stal zarytým antikomunistom.

V medzivojnovom období bol známy angažovaním sa v kresťansko-demokratickej politike a podporou miernych sociálnych reforiem. Koncom tridsiatych rokov vystupoval proti zbližovaniu sa Maďarska s nacistickým Nemeckom. Na protest proti pronacistickému hnutiu šíriacemu sa medzi maďarskými Nemcami si zmenil pôvodné meno na Mindszenty.

V marci 1944 ho vymenovali za biskupa vo Veszpréme. Do svojho úradu nastúpil už po obsadení Maďarska nemeckými vojskami, ktoré začali masové deportácie maďarských Židov. Mindszenty sa nepripojil k niekoľkým katolíckym prelátom, ktorí prenasledovanie Židov verejne odsúdili, robil tak iba v užšom kruhu a vo svojom biskupskom sídle ukrýval prenasledovaných. Napriek nátlaku úradov zakázal slúžiť oslavné Te Deum za „odžidovenie" kraja a okamžite suspendoval kňaza, ktorý zákaz porušil.

To a výzva na ukončenie nezmyselných bojov stačili, aby ho maďarskí fašisti - Šípové kríže - v novembri 1944 uväznili. Napriek tomu, že ho osobne oslobodili sovietski vojaci, nepovažoval ich od začiatku za „osloboditeľov krajiny", ale za nových kolonizátorov.

Keď v marci 1945 zomrel dovtedajší maďarský prímas, vymenoval Vatikán za ostrihomského arcibiskupa a maďarského prímasa Mindszentyho.

Nová hlava katolíckej cirkvi v Maďarsku začala zúfalý boj proti úsiliu pripraviť cirkev o výsadné postavenie, ktoré v krajine po stáročia mala, hlavne však proti snahe premeniť cirkvi všeobecne na servilných služobníkov nastupujúcej komunistickej moci. Odsudzoval politiku „umiernenejších" kresťanských politikov, ktorí sa snažili s komunistami dohodnúť.

Povojnové roky chápal ako obdobie nezmieriteľného boja „medzi kresťanstvom a pohanstvom", v ktorom kompromisy neprichádzajú do úvahy.

Prímasa však stíhala jedna porážka za druhou. Komunisti použili proti cirkvám rovnakú „salámovú taktiku", akou ovládli politický život a úrady v celom Maďarsku. Začali zoštátnením cirkevného majetku a zákazom kresťanských strán, pokračovali zákazom cirkevných spolkov a tlače a potom zoštátnili cirkevné školstvo.

Tajná polícia zatkla Mindszentyho 26. decembra 1948. Obvinili ho zo špionáže, vlastizrady, protivládneho sprisahania a obchodovania s valutami. Na súdnom pojednávaní sa zmučený a pravdepodobne zdrogovaný prímas čiastočne priznal. Odsúdili ho na doživotie.

Pápež Pius XII. následne požiadal západné veľmoci o ochranu katolíckych cirkví vo východnej Európe a exkomunikoval katolíkov, ktorí sa na procese podieľali. V júli 1949 potom Vatikán označil za neprípustné, aby katolíci vstupovali do komunistických strán alebo ich akokoľvek podporovali. Tí, čo to urobia, budú taktiež exkomunikovaní.

Na slobodu sa Mindszenty dostal v revolučnom roku 1956. Na miesto, kde bol internovaný, si poňho prišli dôstojníci maďarskej armády, ktorí sa postavili na stranu povstania. Jeho strážcovia už predtým ušli.

Mindszenty potom v Budapešti odmietol snahu reformných komunistov budovať naďalej akýsi zlepšený socializmus, dištancoval sa od vlády Imreho Nagya a požadoval neutralitu Maďarska. Druhý deň, po začiatku sovietskeho útoku, požiadal o azyl na americkom veľvyslanectve. V tej chvíli netušil, že tam strávi 15 rokov.

Cirkevný hodnostár odmietajúci sa vzdať svojho úradu a považovaný mnohými za mučeníka, stal sa po čase nepríjemným pre všetky strany. Kádárovský režim sa usiloval o uznanie a ekonomickú pomoc Západu, Američania aj Vatikán, naopak, začali presadzovať politiku uvoľnenia.

Na základe dohody Budapešti s Vatikánom a na priamy príkaz pápeža sa Mindszenty v roku 1971 nechal previezť do Ríma. Stále sa však odmietal vzdať titulu prímasa. Pápež preto v záujme ďalšej spolupráce s Budapešťou v roku 1973 jednostranne vyhlásil ostrihomský stolec za neobsadený.

Mindszenty, zatlačený do úzadia a prinútený mlčať, zomrel o dva roky vo Viedni.

Zajtra - prvá poprava v plynovej komore