Stanislaw Lem. FOTO - ČTK Na bránke pred veľkou elegantnou vilou na južnom predmestí Krakova visí ceduľa: „Pozor, veľmi zlé psy." A na trávniku sedia dva malé jazvečíky a priateľsky vrtia chvostom. Vo dverách domu stojí drobný muž - Stanislaw Lem (1921). Najprekladanejšiemu spisovateľovi z bývalého východného bloku nechýba sebavedomie - preklady do 41 jazykov v náklade dvadsaťsedem miliónov kusov hovoria za všetko. Nedávno pribudol v slovenčine jeho ďalší titul. Vo vydavateľstve Drewo a srd práve vyšiel v preklade Jozefa Marušiaka Golem XIV.
Noemova archa internetu
„Mal som len mikroskopický vplyv na myslenie sveta," povedal s príchuťou miernej rezignácie. Jeho predpovede - nech sa už týkajú génového inžinierstva, internetu, virtuálnej reality alebo umelej inteligencie - sa však v mnohom vyplnili. „Priebežne porovnávam svoje najvýznamnejšie prognózy z knihy Summa technologiae so súčasným stavom vecí. Porovnania nevyznievajú príliš optimisticky."
„Globalizácia? Ťažko je mať vyhranený názor. Je to ako s počasím. Tu v Krakove ma občas rozčuľuje, ale s tým sa nedá nič robiť."
Stanislaw Lem sa nesnaží odpovedať na konkrétne otázky. Pohodlne je opretý v starej leňoške v pracovni, ktorá je obklopená až ku stropu knihami, vedie monológ. O všetkom možnom: o Rusku a jeho prezidentovi, o nových krakovských hypermarketoch, takých obľúbených medzi miestnymi obyvateľmi, o amerikanizácii kultúry, filmoch, internete. Na zníženie rizík, ktoré môžu z internetu vyplynúť, navrhol zriadiť akúsi Noemovu archu internetu - informačné filtre v sieti, ktoré budú vyhodnocovať informácie. „Tie sú však v nedohľadne," konštatuje skepticky.
Tak povedal Golem
O informačnej sieti písal Stanislaw Lem už v roku 1981 práve v knihe Golem XIV. O dva roky po poľskej premiére vyšiel v češtine, v roku 1984 aj v nemčine pod názvom Also sprach Golem (Tak povedal Golem) a teraz je tu slovenský preklad. Stanislaw Lem tu ponúka intelektuálne dobrodružstvo. Ako píše v knihe, „ukážem vám odvrátenú priepasť Rozumov, ktorej dnom ste vy a ja sa nachádzam trošilinku nad vami, ale od neznámych výšin ma delí celý rad bariér s priechodmi bez návratu".
Golemova priepasť je naozaj bezútešná. Superpočítač budúcnosti prevyšuje svojím rozumom človeka. Hovorí komplikovaným jazykom, ktorému ľudia nerozumejú. Nie sú naň pripravení, hoci Lem situuje Golemovu prednášku do doby pred rokom 2027. Čo bude ďalej? Vízia závisí od prekonania bariér. Človek musí vystúpiť zo svojho tieňa, aby svoje výtvory vedel aj rozumne zvládnuť.
Líce výhod a rub problémov
Meno Stanislawa Lema sa nedávno znovu dostalo do širšieho povedomia vďaka filmu Solaris, nakrútenému už druhýkrát podľa jeho najslávnejšieho románu. Jemu sa Soderberghova interpretácia pozdávala, len si trochu posťažoval, že jeho film sa zameriava viac na srdce hrdinu, než na jeho intelekt. „No, Tarkovskij a jeho prvý Solaris to nie je."
Science fiction už dlho nepíše, ani nečíta. Domnieva sa, že autorov sci-fi, ktorých kedysi čítaval, dnes zaujímajú úplne iné problémy, než aké musíme v skutočnosti riešiť.
Pozorovatelia tvrdia, že jeho vízie sa často splnili aj preto, že dobre pozná ľudskú povahu. Nie je však cynik, ani povrchný moralista. Nepociťuje radosť, že dokáže predvídať nielen „líce výhod" nových techník, ale aj „rub neznámych problémov". A futurologické eseje nepíše preto, aby nás varoval pred nami samými. Ako raz povedal, o budúcnosti píše, pretože to jednoducho vie.
