Vojak zo slovenskej ženijnej jednotky označuje nájdenú protitankovú mínu na mínovom poli neďaleko irackého mesta Karbala. Irak je štvrtá najzamínovanejšia krajina sveta. V miestach, kde sú aj protipechotné míny, Iračania vedia, že stačí zísť dvadsať metrov z cesty a mína vás môže pripraviť o život. FOTO - AUTOR
Slovenskí vojaci v nepriestrelných vestách a prilbách s mínohľadačkami v rukách, pri nich obrnené transportéry, z ktorých trčia hlavne samopalov a guľometov, opodiaľ po zuby ozbrojení Bulhari.
Tak to pred niekoľkými týždňami vyzeralo v irackej púšti, keď zo základne v campe Lima v Karbale vyrážali do púštnych mínových polí, niekdajších obranných postavení irackej armády plných zákopov, slovenskí ženisti, ktorých okrem vlastných chránili aj bulharskí vojaci.
„Je to nesmierne zamínovaná krajina, v zemi sú míny vyrobené na celom svete," hovoril jeden zo ženistov.
Najkrajší tábor
Koncom roka vojaci s odmínovávaním pri Karbale skončili, vrátili sa do tábora slovenského kontingentu v campe Charlie v meste Hilla, v ktorom majú základne stovky vojakov ďalších štátov.
Camp Charlie je na území bývalých irackých kasární. Svoje zdevastované kasárne by však dnes Iračania sotva spoznali.
Slovenský tábor v strede campu vyzerá ako dielo architekta. Ubytovacie kontajnery v strede vytvárajú posedenie, za nimi je prístrešok z dreva a unimobunky so slušným sociálnym zázemím. Spredu si tábor opevnili vrecami s pieskom, z drevených hranolov postavili pozorovateľňu. Od centrálnej jedálne pár krokov.
„V Hille máme najlepšie ubytovanie zo všetkých," hovorí jeden z odmínovačov, ktorý vlani likvidoval míny aj na iránsko-irackej hranici.
Výhody tábora kazia poplachy. Hoci irackí teroristi útočia na vojakov koaličných síl najmä pri presunoch konvojov, v campe v Hille je niekedy poplach aj trikrát za noc. Za jeho múrmi je mesto a Iračania môžu prísť dosť blízko. Vojaci si pri poplachoch berú nepriestrelnú vestu, prilbu, zbraň a o pár sekúnd sú v krytoch, kde sa obliekajú a niektorí zaujmú palebné postavenie.
Pred pár týždňami mali poplach aj cez deň. „Južne od campu bol silný výbuch. Mohol to byť jeden z mínometných útokov a museli sme reagovať. Nakoniec sa zistilo, že nešlo o útok proti základni. Dvaja Iračania za táborom asi niečo kopali a narazili na výbušninu," hovorí veliteľ slovenského kontingentu v Iraku Ondřej Novosad. Obaja Iračania prišli o život.
Mimoriadne rušný bol koniec ramadánu. Iračania vtedy zvyknú strieľať. Pred múrmi campu lietali guľky, jedna zablúdila do nohy poľského vojaka. Raz zas prerazili múr campu ručné protitankové granáty. Iračan nimi strieľal na vojenský konvoj, ktorý z tábora vychádzal, a trafil stenu.
Polovica nechce domov
V týchto dňoch sa slovenskí ženisti v Iraku striedajú. O predĺženie pobytu o ďalších šesť mesiacov však požiadalo 43 vojakov, domov sa teda vráti len 39. Misiu posilní ďalších dvadsať vojakov z pluku špeciálneho určenia a nové vojenské terénne mercedesy.
Vynovená jednotka dostane náročnejšie úlohy. Kým dosiaľ hľadali a likvidovali protitankovú muníciu, nie je vylúčené, že teraz dostanú za úlohu vyčistiť mínové polia, kde sú kombinované míny - protipechotné, protitankové, vzájomne poprepájané tak, že keď sa naruší ktorákoľvek z nich, môže vybuchnúť aj desať naraz.
Presuny sú nebezpečné
Mimoriadne nebezpečné sú presuny vojenských konvojov po Iraku. Napadnutie konvoja teroristami je najčastejšou príčinou smrti zahraničných vojakov. Konvoje preto jazdia po Iraku predimenzované, z každej strany auta trčí zbraň, aby terorista videl, že sa mu neoplatí zaútočiť. Vojaci sa snažia všade si robiť prednosť, keď idú do križovatky, prvé auto zastane v strede, vyskočia z neho vojaci so samopalmi a zastavia premávku, aby mohli sprevádzané autá bezpečne prejsť. „Jazdiť tu je riadna divočina. Som zvedavý, ako dopadnem, keď sa vrátime domov," hovorí jeden z vodičov našej jednotky.
V celom Iraku majú zahraniční vojaci zabezpečenú maximálnu zdravotnícku starostlivosť. Podľa hovorcu našej jednotky Vladimíra Mečiara sa v Iraku pri zdravotníckom zabezpečení neberie ohľad na peniaze. „Ak sa nedá niečo ošetriť v tábore, automaticky začína pracovať systém záchrany - prevoz vrtuľníkom do strediska, ktoré je schopné poskytnúť pomoc. Ak je jasné, že v Iraku vojakovi nepomôžu, odvážajú ho do Nemecka. Napríklad kvôli jednému amputovanému prstu poľského vojaka letel špeciál do Frankfurtu, kde mu prst prišili naspäť. Zdravie vojakov je na prvom mieste."
Autor: Babylon - Bratislava
