Hovorí, že bol búrlivákom a vystriedal vyše tridsať povolaní. Živil sa ako kurič, vyhadzovač, plavčík i sprievodca v galérii. Popritom skúšal hrať aj písať. Teší ho, že sa mu nakoniec podarilo prejsť od zlého klišéovitého herca k invenčnému dramatikovi a režisérovi. Dnes pôsobí na popredných slovenských divadelných scénach. Na jeseň uviedlo bratislavské Divadlo West muzikál Kráľovná spieva blues, ktorý napísal aj režíroval, včera a dnes je na scéne Slovenského národného divadla premiéra baletu Caligula, ku ktorému spolu s choreografom Igorom Holováčom napísal scenár. Dramatik a režisér Nikita Slovák.

Kto prišiel s nápadom roztancovať rímskeho krutovládcu Caligulu?

„Po vlaňajšej úspešnej inscenácii pôvodného baletu Rasputin, ktorý pripravil choreograf Ján Ďurovčík, prišiel s nápadom na nový autorský balet choreograf Igor Holováč. Caligulu sme pripravovali spolu asi rok. Autorom hudby je, rovnako ako pri Rasputinovi, Henrich Leško."

Ako ste príbeh megalomanského despotu spracovali?

„V inscenácii sa prelína príbeh ľudstva, ktoré je nepoučiteľné, s príbehom bohov, ktorí sa pokúšajú ľudí pochopiť. Nie je to ľahké, lebo krutovládca Caligula sa stále vracia, len v rôznych podobách. Raz ako Hitler, raz ako Džingischán, inokedy ako Július Cézar. Všetko sú to predátori, ktorí chceli 'očistiť' svet. Najsmutnejšie je, že ľudia im ochotne vytvoria priestor, ukážu trón a ešte ho aj vyleštia, len aby si doň sadli."

Má antická postava čo povedať aj dnešku?

„Iste. Caligula bol obeťou vlastného omylu. Uveril, že je ten vyvolený, ktorý spasí ľudstvo. Inscenácia približuje aj nástup kresťanstva. Pre mňa je kresťanstvo zaujímavé tým, že smeruje k odpúšťaniu. V závere nežiadam za Caligulove zločiny pomstu, ale prosté ľudské odpustenie."

Scény v inscenácii sú drastické, násilné, predstavenie je dokonca neprístupné deťom do 15 rokov.

„Naše divadlo nie je zvrátené. Je emotívne, ale má istú mieru estetiky aj vtedy, keď Caligula s nehybnou tvárou, mechanicky ako stroj, zabíja krásne dievčatá, keď v strnulom tempe znásilňuje ženy. Pre citlivého človeka je to silný zážitok. Na odľahčenie a pobavenie sme úmyselne pripísali transvestity show, exotické tance vo verejnom dome."

Prečo ste do úlohy bohov obsadili činohercov?

„Vždy sa snažím o syntetické divadlo. Nie všetci diváci musia totiž poznať príbeh Caligulu a baletom sa nedajú vysloviť niektoré pravdy. Na zvýšenie emotívneho účinku a na jasné pomenovanie pravdy som teda použil činohercov. Bohyňu Juno a jej muža Jupitera stvárňujú Ingrid Timková a Marián Geišberg, alternujú ich Slávka Halčáková a Richard Stanke."

Hudbu k baletu skomponoval skladateľ Henrich Leško. S ním a s choreografom Ďurovčíkom ste tvorili zohraný tandem už v Bratislavskom divadle tanca. Ako si na túto spoluprácu spomínate?

„V Bratislavskom divadle tanca sa zišli ľudia, ktorí dokázali spolu komunikovať a tvoriť vydarené projekty. Je mi ľúto, že zaniklo a že Bratislava nedokáže uživiť jedno tanečné divadlo."

S Jánom Ďurovčíkom ste mali úspech aj v Amerike. S čím ste Američanov oslovili?

„V rámci Mesiaca slovenskej hudby sme v dnes už neexistujúcich newyorských dvojičkách hrali na 83. poschodí predstavenie s názvom ...na vaše hroby. Aj keď nebolo určené slovenskému publiku, mali sme veľký úspech a New York Times nás poctili pozitívnou recenziou. Domov sme sa vracali o niečo sebavedomejší. No tu ako keby sme začínali každý deň odznova."

Prečo sa vaše cesty rozišli?

„Každý z nás sa posunul niekam inam. Ostali sme však dobrými priateľmi, hrávame spolu futbal a na diaľku sa sledujeme."

Pri nedávnej premiére vášho muzikálu Kráľovná spieva blues vás označili za kontroverzného režiséra a scenáristu. Divadlám vraj zazlievate, že „kupujú recyklované muzikály, a tým zabíjajú našich tvorcov i vkus divákov".

„Neviem sa zmieriť so všeobecným banalizovaním divadelného života. To predsa vytláča tvorivý potenciál zo Slovenska. A čudujem sa aj veľkým firmám, ktoré financujú tieto podenkové muzikály. Svoj názor dávam najavo aj svojim kolegom, tvorcom a riaditeľom divadiel. Mojím argumentom je, že nízkorozpočtový muzikál, ktorý som uviedol v Divadle West, je stále vypredaný a razí si cestu aj bez bombastickej reklamy. Dnes je to jediná slovenská inscenácia, ktorá by mala dlhodobo hosťovať v Čechách. Tu vidím istú mieru pravdy."

Scenárista potrebuje veľkú dávku fantázie. Kedy ste prišli na to, že môžete písať?

„Nie som vyštudovaný scenárista ani režisér. Som búrlivák, ktorý vystriedal tridsať povolaní a robil čokoľvek. Ale už v šiestich rokoch som vedel, že raz budem umelcom. Od zlého a klišéovitého vidieckeho herca som sa prepracoval, aspoň dúfam, k invenčnému autorovi. Ako bývalý zlý herec presne poznám herecké neduhy. Viem, kedy herci klamú, a to mi pri písaní scenára pomáha."

Ako sa rodí scenár?

„Práca na scenári je zvláštna. Keď sa pozerám na prázdnu obrazovku počítača, prežívam priam pôrodné bolesti a verím, že sa objaví Boh a pomôže mi. Ak však mám záväzný termín, prestanem čakať na múzy, jednoducho si sadnem a píšem."

Súčasťou vašej tvorby sú aj scenáre pre spoločenské stretnutia či galavečery. Čo pre vás znamená svet šoubiznisu?

„Podobné otázky ma privádzajú do rozpakov. Súčasťou šoubiznisu bol však aj Moliere, ktorý sa po predstavení išiel do pokladne spýtať, koľko zarobil. Ani ja nežijem zo vzduchu, ale z reálnych peňazí."

Šoubiznis je aj napriek úsmevom tvrdým svetom konkurencie. Dokážete sa v ňom pohybovať?

„Najväčším problémom ľudí v slovenskom šoubiznise je, že uverili v svoju dokonalosť. Sú ochotní vyjadriť sa na počkanie ku všetkému - jeden deň k politike, druhý deň k vareniu. Od tohto si udržiavam odstup. Netelefonujem fotografom, keď si dám urobiť nový účes, nesnažím sa vyvolávať škandály kvôli tomu, aby si ma všimli. Skôr sa snažím nechať za sebou nejakú umeleckú stopu."

Neskúšali ste sa živiť aj reklamou, tak ako to robia niektorí herci a režiséri?

„Reklama je naozaj spôsob obživy a jediná istota, ktorá drží kreatívnych umelcov nad vodou. Točia sa v nej veľké peniaze. Stáva sa, že režírujem večer, ktorý stojí toľko ako päť divadelných predstavení. A večer sa skončí, a peniaze akoby vyleteli komínom. Rád by som aj v divadle pracoval s takou zvukovou a svetelnou technikou a mohol byť taký veľkorysý ako pri týchto projektoch."

Dá sa pri reklame hovoriť o tvorivej slobode?

„Je to skôr umenie diplomacie, ako efektne prezentovať svoj najlepší nápad. Medzi umelcom a zadávateľom stojí často bariéra nepochopenia. Stáva sa to vtedy, keď si vyberie horšiu možnosť než tú, čo mu ponúkate. Ale pokiaľ ide o samu tvorbu reklamy, musíte sa pri nej koncentrovať rovnako, ako keby ste robili špičkové dielo. Pristupujem k nej rovnako zodpovedne ako k divadelným postavám. A často pri nej zažívam adrenalínové chvíle, keď za pol hodiny musíme urobiť toľko, čo v divadle za mesiac. Reklama je dobrou školou."

Poznáte svoju umeleckú hodnotu na trhu práce?

„Každý má svoju cenu. Nie som výnimkou, som ako ktokoľvek iný, kto sa pohybuje v umení. Odmietam však návrhy rôznych politických zoskupení a veci, ktoré by hraničili s mojou morálkou. Ale stáva sa, že niekedy urobím viac akcií bez nároku na honorár ako tých, za ktoré som platený."

Caligula mal včera premiéru. Čo chystáte ďalej?

„Pavol Hammel a Kamil Peteraj mi ponúkli napísať detský muzikál na motívy starej platne Šľahačková princezná. Okrem toho pracujem s Andrejom Šebanom na muzikáli Don Juan - Game over o pouličnom donkichotskom a sebazničujúcom hrdinovi a v júni chystám ďalší ročník veľkého benefičného programu Futbal proti rasizmu."

Máte pri tom všetkom čas aj na súkromie?

„Zostal som slobodný a zvyšky súkromia, ktoré mi zostali, si úzkostlivo strážim. Nie je to vec, ktorá ma má reprezentovať."

Dramatik, scenárista a režisér Nikita Slovák sa narodil roku 1965. Pochádza zo Žiliny. Pôsobí na viacerých slovenských divadelných scénach.

Autorsky spolupracoval napríklad na inscenáciách pre: Bábkové divadlo Žilina (O strašne smutnom anjelovi, Podivuhodné dobrodružstvá Dona Quijota, Nevedkove dobrodružstvá, O človiečikovi z dreva, O siedmich trpaslíkoch, O Jankovi Hraškovi), DSNP Martin (Cesta okolo sveta, Bláznove zápisky, Krížová cesta), DAB Nitra (Prsteň a ruža, Perinbaba), SND v Bratislave (Jasminko, Narodil sa chrobáčik, Caligula), Novú scénu v Bratislave (...na vaše hroby).

Režijne okrem iného pripravil: Clamor homine pre Rudolfín Praha, Fajn klub, Dni nádeje 98 - dokumentárny film, Dietky božie - dokumentárny film pre Mercedes, Show pre Juana Antonia Samarancha, Prezentácia Mercedes - 10. výročie, Nad vodou - najväčší protidrogový koncert na Slovensku, Futbal proti rasizmu - Nitra, Kráľovná spieva blues - muzikál, divadlo West Bratislava.

Spolupracoval: s Igorom Holováčom, Jánom Ďurovčíkom, Jurajom Jakubiskom, Richardom Müllerom, Jurajom Kukurom, Antonom Popovičom, Michalom Ničíkom, Henrichom Leškom, Mariánom Vargom.