FOTO – ZUZANA ZEMANOVÁ

JAKUB NVOTA, novopečený, ale už známy režisér, pripravil spolu so študentom réžie Kamilom Žiškom štartujúci kabaret. Trinásteho októbra tam začnú s projektom Let‘s go do Štúdia L+S. Prvým dielom z tejto série bude Noc ako na dlani alebo malý kabaret z veľkého sveta. V závere mesiaca potom diváci uvidia premiéru Disco pigs (Ako sa v zdraví nedožiť tridsiatky) a na ďalší deň je už pripravený koncert trip-hopovej formácie Seven days veneer to winter.

O niekoľko dní odštartuje Štúdio L+S cyklus kabaretných predstavení Let‘s go do Štúdia L+S. Prečo práve kabaret?

„Zaoberám sa kabaretom od začiatku Túlavého divadla v Trnave. Teda od roku 1996. Spolu s Kamilom Žiškom, poslucháčom štvrtého ročníka réžie na VŠMU, sme ich už pripravili niekoľko. To, čo pripravujeme v Štúdiu L+S, voľne nadväzovalo na to, čo sme robili predtým. Do predstavenia Noc ako na dlani alebo malý kabaret z veľkého mesta sme obsadili kolegov z Túlavého divadla a spoločných priateľov.“

Priateľov?

„Pre zohratú spoluprácu. Diváci tak uvidia Kamila Mikulčíka, ktorý je zároveň aj členom účinkujúcej hudobnej skupiny Kruhy. Ďalšími účinkujúcimi sú poslucháči tretieho ročníka VŠMU – najnovší objav sezóny, Doskou ocenená Ivana Kuxová, Ľubo Kostelný a člen ešte pôvodnej zostavy Túlavého divadla Pavol Buocik. Hosťom kabaretu je trnavská vokálna skupina Kruhy.“

Cyklus bude pokračovať 30. a 31. októbra predstaveniami Disco pigs alebo ako sa v zdraví nedožiť tridsiatky a Seven days veneer to winter. Tieto dva večery sú niečím zvláštne. Čím?

„Diváci si môžu prvý večer pozrieť premiérové predstavenie a na druhý deň koncert. Všetko za cenu jedného lístka.“

Budú mať kabarety v Štúdiu L+S pokračovanie aj v ďalších mesiacoch?

„Tento priestor je k dispozícii počas celej divadelnej sezóny. Niektoré premiéry už sú naplánované.“

Ako ste sa do Štúdia L+S dostali?

„Riaditeľ Milan Lasica otvoril tento priestor študentom VŠMU, aby v ňom uvádzali svoje predstavenia a svoje projekty. Sľúbil, že pokiaľ to bude v súlade s možnosťami divadla, dostanú priestor aj v budúcnosti. Práve to sa stalo – a my sme mohli naplánovať celý divadelný rok.“

Túlavé divadlo vzniklo v Trnave. Hráte spolu s hercami už päť rokov, vzniklo niečo ako generačné divadlo. Plánujete v najbližšom čase pokračovanie cyklu Hry zázračné alebo tri kruté tragédyje W. Shakespeara v insitnom prevedení, ktorého prvé predstavenie bolo súčasťou bratislavského Kultúrneho leta?

„Chystáme scénografie, kostýmy, zháňame peniaze. A čakáme aj na niektorých kolegov hercov, ktorí majú rozrobené vlastné projekty. Až potom budeme môcť pokračovať v pôvodnej zostave na skúškach pouličného predstavenia Mackbeth.“

Bude váš Mackbeth niečo podobné ako váš Hamlet?

„V Mackbethovi, ako aj v hre Rómeo a Júlia som použil podobný kľúč ako v dráme Hamlet. Opäť ide o akúsi voľnú variáciu na Shakespearov text. Dominantou bude slovo. Je zachovaný verš, čím sa zdanlivo ponecháva pôvodná forma. Na druhej strane sa s ňou akoby pohráva, premieňa ju a dotvára. Okrem toho chceme pripraviť aj zopár kratších pouličných predstavení tak, aby sme vtiahli do hry aj náhodných okoloidúcich.“

Fungovať ako nezávislé divadelné zoskupenie nie je jednoduché. Ako sa vám to darí?

„Momentálne nás zatiaľ nikto nefinancuje, ale na každý projekt hľadáme ľudí, čo nás podporia. V prípade Hamleta to bolo Staré Mesto Bratislava. Zdá sa, že aj ďalšie predstavenia si niekoho nájdu.“

Čím si vás získal Shakespeare?

„Neviem, či možno niekde nájsť kompletnejší vesmír ľudských osudov a vášní stvorený jedným človekom ako práve v jeho hrách. Už keď sme hľadali inšpirácie pre naše pouličné predstavenia, vyhral jednoznačne Shakespeare. Je pre mňa výzvou aj preto, lebo poskytuje priestor na vlastnú tvorbu.“

Je priestor na vlastnú tvorbu tým najdôležitejším?

„Pre mňa je veľmi dôležitý výber vhodnej témy, ktorú ponúknem divadlu a hercom. A potom aj naučiť sa komunikovať.“

Ešte nedávno ste boli študentom VŠMU. Kým ste sa nechali inšpirovať?

„Ovplyvňovali ma moji pedagógovia – najviac vedúci ročníka profesor Vladimír Strnisko. Veľkú úlohu určite zohral aj fakt, že pochádzam z režisérsko-hereckej rodiny.“

JANA JURKOVIČOVÁ
(Autorka je spolupracovníčka SME)