tempá rastu exportu a vyššia dynamika importu naznačujú, že záporný schodok ku koncu roka možno dosiahne 10 % z celoročnej produkcie Slovenska. Napriek tejto narastajúcej vonkajšej nerovnováhe, dôvody na bezprostredný vznik novej menovej krízy nie sú.

Mráz celosvetovej

hospodárskej recesie

Za poklesom slovenského exportu stojí predovšetkým situácia na medzinárodných trhoch. Svetové ekonomiky sa dnes nachádzajú v rovnakom štádiu ekonomického cyklu. Stagnáciu či dokonca pokles pociťujú v USA, EÚ i Japonsku, čo sa adekvátne odzrkadľuje na ich menšej potrebe dovážať z ostatných krajín. Medziinými i zo Slovenska. Zdá sa, že tento stav pretrvá možno i celý budúci rok. Najmä, ak sa potvrdia úvahy, že nákupné zvyklosti bežných spotrebiteľov sa po teroristickom čine v USA zmenia a že tí budú v oveľa menšej miere spotrebúvať relatívne luxusné a nepotrebné statky v porovnaní s minulými rokmi.

Zvýšený dovoz nie je len

doménou Slovenska

Vysoké tempá dovozu do ekonomiky sú prejavom relatívne vysokého hospodárskeho rastu v krajinách nachádzajúcich sa na podobnom vývojovom stupni, ako je SR. Podobný problém totiž majú i v Česku, Maďarsku a Poľsku. Odôvodňuje sa to jednak zvýšenou investičnou aktivitou firiem, ako i narastajúcou spotrebou obyvateľstva vyvolanou zvyšovaním ich životnej úrovne. Ako dogma sa priam prijíma ospravedlnenie pre vysoké investičné dovozy, keďže tie majú v budúcnosti produkovať tovary určené na export. Každý extrém však vždy tak trochu kríva na jednu nohu. Kategória investície je totiž účtovná záležitosť, ktorú možno interpretovať rôzne. Investície do novej výrobnej linky zrejme prinesú v budúcnosti zvýšenie exportu, ale investície do chladiarenských zariadení v hypermarketoch, do renovácie automobilového parku v špedičnej firme alebo do odsírenia dymiacich komínov takýto efekt nespôsobia. Svojím spôsobom tak časť technologických dovozov posunie blahobyt občanov Slovenska na vyššiu kvalitatívnu úroveň, lebo zvýšia kvalitu ponúkaných tovarov a služieb na domácom trhu, alebo zlepšia kvalitu životného prostredia. Samotná technologická vyspelosť našej ekonomiky sa však pritom príliš nezvyšuje, o čom svedčí smerovanie zahraničných investícií i dovozu, ktoré sú orientované najmä do výrob tzv. starej ekonomiky, v ktorých sa využíva v súčasnosti jediná naša komparatívna výhoda v porovnaní s krajinami EÚ - nízke pracovné náklady.

Štrukturálne príčiny

schodkovitosti obchodu

Slovensko s výnimkou roka 1994 malo vždy zápornú zahraničnoobchodnú bilanciu. Súvisí to s tým, že miera domácich úspor (hoci na západné pomery vysoká) bola a je s výnimkou spomenutých rokov nižšia ako miera investícií v našom hospodárstve. Previs celkových investícií nad domácimi úsporami sa adekvátne prejavuje v tom, že časť investícií je pokrytá zo zahraničných zdrojov. Slovensko je teda proti zahraničiu v pozícii dlžníka, čo sa odzrkadľuje vo zvýšenom importe. Daný stav nie je opätovne typický len pre Slovensko, ale týka sa napríklad aj USA. Tie sú od polovice 80. rokov najväčším svetovým dlžníkom, čoho dôsledkom je chronický deficit v zahraničnom obchode, avšak i to, že USA odvtedy výrazne napredujú a zvyšujú svoj technologický predstih pred Európou či Japonskom. Investori im veria, a preto sú ochotní financovať zahraničnoobchodnú nerovnováhu, a okrem iného tým podporovať i kurz dolára.

Z pohľadu Slovenska je preto zrejmé, že kľúčové pre jej rozvoj je tiež ako v prípade USA, v čo najväčšej miere pritiahnuť záujem investorov. Pokiaľ tí u nás nebudú ochotní investovať, domáce zdroje nebudú stačiť na rýchlu zmenu štruktúry ekonomiky. Záporným príkladom môže byť Japonsko, ktoré má síce vysoké prebytky v obchodnej bilancii, ale vysoké devízové inkasá investuje skôr v zahraničí než doma, čo vysvetľuje jeho desaťročnú hospodársku stagnáciu.

Menová kríza nie

je na programe dňa

Vysoký deficit v zahraničnom obchode sa odzrkadľuje v reálnom odlive devíz z ekonomiky, čo môže potenciálne ohrozovať kurz meny a úrokové sadzby. A hoci sa to tak deje prirodzene i na Slovensku, zjednodušene možno povedať, že tento odliv je vykrytý prílevom iných devíz, v našom prípade najmä v dôsledku privatizácie štátnych „podnikov“. V minulosti tento odliv vykrývali predovšetkým zahraničné úvery, ktoré zvyšovali zahraničnú zadlženosť. Okrem tejto súčasnej rovnováhy v celkovej bilancii prílevu a odlivu devíz (platobná bilancia SR) stabilizačne na kurz koruny oproti euru pôsobí relatívne dostatočná výška devízových rezerv NBS, nízka prítomnosť špekulatívneho zahraničného kapitálu, približne 42 mld SKK prebytok v bankovom sektore a pomerne nízka krátkodobá zahraničná zadlženosť.

Z dlhšieho horizontu však rozhodujúcim bude to, či sa prianie „refinancovať“ schodky zahraničného obchodu dlhodobými zahraničnými investíciami do podnikania u nás stane skutočnosťou.

MAREK SENKOVIČ
(Autor je makroekonómom Istrobanky)