Spoločenstvo v rámci svojej nehnuteľnosti môže:

* vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu (pestovať les i rúbať ho) a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

* hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.

Milan Ovseník zo Slovenskej spoločnosti urbárov zdôrazňuje, že spoločenstvo takto koná s cieľom racionálne obhospodarovať nehnuteľnosť a obstarávať spoločné veci, ktoré z jej spoluvlastníctva vyplývajú. „Pozemkové spoločenstvo nie je založené na podnikanie," tvrdí.

Podnikať inak môže spoločenstvo len so súhlasom štátneho orgánu. Ak napríklad lesné spoločenstvo chce spracúvať drevo na vlastnej píle, musí mať živnostenské oprávnenie.

Podielové spoluvlastníctvo v spoločenstve

Podielové spoluvlastníctvo je nedeliteľné. Právnik Jaroslav Puškáč tvrdí, že nedeliteľnosť nemožno chápať absolútne.

Kedy je podielové spoluvlastníctvo nedeliteľné?

Napríklad vtedy,

* ak by si niektorý podielnik zaumienil, že svoj podiel zo spoločnej nehnuteľnosti oddelí a bude na ňom hospodáriť, alebo

* ak by podielnici odhlasovali, že spoločnú nehnuteľnosť (napríklad les) rozdelia, aby na pozemkoch, ktoré takto vzniknú, hospodárili.

Kedy je podielové spoluvlastníctvo deliteľné?

Keď sa mení účel jeho využitia. To je napríklad vtedy,

* ak časť spoločnej nehnuteľnosti zaberajú cudzie stavby, alebo

* ak sa tam podľa schváleného územného plánu má stavať (napríklad diaľnica).

Podmienky drobenia jednotlivých podielov ich vlastníci upravia tak, aby nevznikali podiely menšie ako 2000 metrov štvorcových. Ustanovenie reaguje najmä na dedenie. Dedením by sa podiely totiž zmenšovali, čo by komplikovalo ich identifikáciu.

Podielnici sa na právach i povinnostiach, ktoré im zo spoluvlastníctva vyplývajú, podieľajú v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti ich podielu. To sa týka aj delenia zisku. Ak spoločenstvo napríklad prenajíma les, zisk na nájomnom sa medzi členov spoločenstva delí podľa výšky ich podielov.

Ak v obnovenom spoločenstve (niekdajšom urbariáte) nemožno preukázať veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, platí, že podiely sú rovnako veľké.

Podiely spoločnej nehnuteľnosti

* vo vlastníctve štátu,

* vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe,

* vlastníkov, ktorí si svoje práva k spoločnej nehnuteľnosti reštitučnou cestou neuplatnili,

* ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané,

spravuje Slovenský pozemkový fond.

Fond tieto pozemky nemôže užívať, prenajíma ich spoločenstvu.

Ak si člen spoločenstva zaumieni, že svoj podiel predá, musí ho najprv ponúknuť ostatným členom Podľa Puškáča nie je zo zákona jasné, či táto povinnosť platí aj vtedy, ak je podiel zaťažený záložným právom alebo podlieha exekúcii.

Ak členovia spoločenstva podiel neodkúpia, podielnik ho môže predať hocikomu inému. Ten, kto podiel kúpi, sa automaticky stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobudnutého podielu.

Druhy spoločenstiev a ich právne postavenie

Zákon rozlišuje spoločenstvo bez právnej subjektivity a spoločenstvo s právnou subjektivitou.

Spoločenstvo bez právnej subjektivity

Takéto spoločenstvo nie je spôsobilé na právne úkony. „V podstate nemôže nič vykonávať," dodáva Ovseník.

Podľa Puškáča je opodstatnenosť takýchto spoločenstiev veľmi diskutabilná. Tvrdí, že „dokonca tí, čo ich najviac presadzovali, dnes otvorene priznávajú, že tento inštitút sa neosvedčil" - napríklad preto, že nie je jasné, kto je subjektom zdaňovania, alebo preto, že nemôžu zamestnávať ľudí.

Spoločenstvo s právnou subjektivitou

Takéto spoločenstvo má štatutárny orgán - výbor, ktorý zaň navonok vystupuje i koná.

(joč)