Od roku 2006 môžu univerzity od študentov vyberať na rozdiel od súčasného jednotného poplatku 1125 libier za rok, rôzne poplatky do 3000 libier.
„Keď akceptujete argument, že náklady za univerzitné štúdium by sa mali rozdeliť medzi daňových poplatníkov a študentov, vládny návrh vám vychádza ako najlepší spôsob, ako dostať do univerzít viac peňazí," tvrdí prorektor brightonskej Sussex Univerzity Alasdair Smith. Uznávaný ekonóm patrí medzi kľúčových obhajcov zákona o zvýšení vysokoškolských poplatkov z dielne britských labouristov. Študentskí aktivisti z tejto univerzity naopak stoja na čele celonárodnej kampane za bezplatné štúdium.
Šéfovia univerzít už teraz pripúšťajú, že tritisíc libier nemusí byť konečná suma a národná študentská únia bije na poplach: „Podľa štatistík až 75 percent mladých ľudí z robotníckej triedy považuje nedostatok peňazí za dôvod, prečo nešli na vysokú školu," hovorí Kate Walkerová z Brightonu. Argument o prepracovanom systéme pôžičiek a grantov pre najchudobnejších študentov nepripúšťa: „Väčšina študentov v Británii je už teraz vysoko zadlžená a mnohí si pri predstave astronomického dlhu štúdium radšej odpustia."
Aktivisti zo Sussex University považujú návrh Blairovho kabinetu za podraz, pretože vo volebnej kampani v roku 2001 labouristi vyhlásili, že budú proti zvýšeniu školného.
Väčšina britských študentov pracuje popri škole 10 až 20 hodín týždenne. Okrem poplatkov za štúdium platia veľa za ubytovanie (120 - 250 libier mesačne), stravu a dopravu. Univerzity však pre nich vytvárajú pracovné miesta.
Autor: Lucia Kubošová, Brighton
