„Fašiangy sú tu zas - a my sme starí," smutne veršuje manžel svojej polovičke. „Tvoj ples sa volá jarná únava / a ja mám dnu a nehrajú, keď krívam," graduje ďalej svoj žiaľ k bolestnému finále: „Miláčik, na ples nepôjdeme viac / to je to, čo ma bolí na starobe." A ona? „Spomeň si, nech ťa to tak nebolí / nikdy sme na nijakom neboli." Báseň sa volá Fašiangový rozhovor a je z novej zbierky Ľubomíra Feldeka Lekárnička zamilovaných, ktorá s ilustráciami Fera Guldana vyšla v Ikare.
„Je to príklad anglického sonetu," vracia sa autor k citovanej básni. „Dvanásť riadkov sa všetko uberá jedným smerom, a v posledných dvoch príde prudká pointa," hovorí autor, ktorý ani v pokračovaní tohto malého poetického exkurzu nedá na Angličanov dopustiť. „Píšu veselé epitafy," nadchýna sa, „čím vniesli do svetovej lyriky nový prvok." A pridá jeden z vlastných: „Dopil som a spustili ma do hrobu / ako vínom naplnenú nádobu. / Nad hrobom mi vínne mušky tancujú / nijaký hrob nemá krajšiu výzdobu."
Dvanásť Feldekových epitafov sprevádzaných ilustráciami Fera Guldana vlani použili obaja autori ako etikety na fľaše s vínom. To dodal ich priateľ Marián Fraňo a na svete boli originálne kartóny s dobrým jurským vínom. „Táto tekutá kniha bola trochu aj impulzom na terajšiu zbierku, k tuctu epitafov som dopísal ďalších osemdesiatosem štvorverší, a to už bol slušný základ novej knižky." Prečo práve štvorveršia? „To by som aj ja rád vedel."
Túto otázku si koniec-koncov kladie aj v jednom z nich: „Štvorveršie! Prečo práve ono je tou slohou slôh? / Spomienka na časy, keď ešte chodili sme po štyroch? / A prečo človek človeku je vlkom? / Štvornožky asi dodnes chodí v nebi Boh." Odpoveďou sotva seba či niekoho presvedčil, ale iste aj v tejto najslávnejšej básnickej forme všetkých čias dokazuje, že tak ako o smrti, a, samozrejme, o pijatike, možno hovoriť veselo aj o Bohu.
„On je jednou z veľmi príjemných veselých slovenských rozprávkových postáv," prechádza Feldek k úvodnej časti knihy, „tie básne spája akási rozprávkovosť, už jej názov Srdciarky je vymyslené slovo. Myslím si, že ja už nebudem nikdy nič iné len rozprávkar," dodáva. Nebodaj, aj ako návod k chápaniu zdanlivo paradoxného odkazu tohto plodného majstra slova? „Nehovorte o živote, radšej žite. / Nikdy nie sú slová dobre použité. / Aj Boh začal Slovom, ale dnes / mlčí - už len to sa mu zdá dôležité."
ALEXANDER BALOGH
