V budove parlamentu v Teheráne prebiehajú zúrivé diskusie. FOTO - REUTERS
V nedeľu sa opäť ukázalo, kto vládne v Iráne. Rada dozorcov pod vedením najvyššieho klerika ajatolláha Chamenejího vetovala novelu volebného zákona. Dva dodatky mali znemožniť 12-člennej nevolenej, ale o to vplyvnejšej rade, aby rozhodovala o tom, kto môže kandidovať vo voľbách. Rade sa už podarilo z volebného procesu vyradiť 3500 z viac ako 8000 kandidátov.
Vládnuci reformisti hovoria o tom, že slobodný a férový charakter volieb je ohrozený a prezident Chatámí uvažuje, či by voľby naplánované na 20. februára v takejto atmosfére vôbec mali byť.
Študenti a odbojnejší intelektuáli už avizovali protesty. Pozorovatelia tvrdia, že hoci iránska ulica považuje chápadlá moci klerikov za neprimerane rozlezené, rovnako ju sklamala pomalosť reforiem a nemohúcnosť reformátorov. Do veľkých protestov sa teda podľa nich hrnúť nebude. Iránci sú však nevyspytateľní a politické predpovede v uplynulých rokoch takmer nikdy nevyšli.
Rada dozorcov, ktorá dohliada nad ústavnosťou a ideologickou čistotou islamského štátu, nedeľným rozhodnutím zmarila nádeje reformistov, že sa im podarí vrátiť do hry ich ľudí. Medzi tými, ktorým rada zakázala uchádzať sa o hlasy voličov, sú aj 80 súčasní poslanci.
Novela volebného zákona mala výrazne obmedziť právo rady vyškrtnúť kandidáta z volebného zoznamu. Prakticky jediným dôvodom mohla byť existencia dokumentov, ktoré by ho diskvalifikovali. Napríklad trestné stíhanie.
Novela vylučovala možnosť, že by kandidáta mohli vyškrtnúť z politických dôvodov. Teraz totiž rada mnohých označila za neprijateľných pre nedostatok „lojality k islamu a vládnucemu systému". Takáto formulácia umožňuje príliš široký výklad a dá sa napasovať na každého nepohodlného občana Iránu.
To, že rada, ktorá sa obáva víťazstva reformistov, bude zákon vetovať, bolo jasné od začiatku. Reformisti sa novelou len pokúsili otupiť hrany sporu. Rada sa však dohodnúť nechce, hoci aj veľký ajatolláh si uvedomuje hĺbku iránskej krízy. V nedeľu sa totiž o zákone rozhodovalo systémom takzvanej trojnásobnej naliehavosti. Využíva sa len vo vojenskom alebo politickom ohrození. Naposledy parlament rokoval v takomto režime v roku 1979 po zvrhnutí šacha.
Ďalšie kolo iránskej predvolebnej drámy sa očakáva v piatok. Vtedy by rada mala zverejniť zrevidovaný zoznam kandidátov. Od toho, koľkých vylúčených kandidátov vrátia na volebné listiny, bude závisieť ďalší predvolebný vývoj. Rada je však príliš sebavedomá a vystrašená na to, aby robila reformistom ústupky.
JANA MIKUŠOVÁ
