Ako sa jej pri tejto rodinnej konštelácii mohlo podariť rozvinúť sebavedomie a vlastnú identitu filmárky? pýtali sa jej pri premiére filmu Stratení v preklade na festivale v Benátkach. „Tým, že som vždy robila to, čo som chcela. Otec ma vždy povzbudzoval, aby som šla svojou cestou, veľmi osobnými filmami." Tvrdí, že ju v jej filmovej rodine nikto neutláčal: „Ako jediné dievča som bola vždy trošku chránenec všetkých."

Osamostatnila sa tým, že prestala hrať. „Cítila som sa vždy veľmi zraniteľne pred kamerou a nikdy ma to naozaj nebavilo. Väčšinou som hrala pre otca. Dnes viem, že sa oveľa lepšie cítim za kamerou." Raz novinárom povedala: „Keď režírujem film, je to jediný raz, čo si môžem tvoriť svet tak, ako sa mi páči." Pri jej filmoch sa občas vnucuje dojem, že nakrúca vlastný život. The Virgin Suicides boli poznačené žiaľom nad smrťou brata Gia, ktorý zahynul dvadsaťtriročný. Tri krásne sestry v tom filme spáchajú samovraždu, kým sú ich rodičia na dovolenke. „Žiadna moja postava nie je moje alter ego, ale každá má niečo zo mňa - jednoducho, píšem o tom, o čom rozmýšľam."

Z Billa Murraya, hviezdy jej filmu Stratení v preklade, si Sofia na benátskom festivale urobila pred mikrofónom svojho hovorcu, na ktorého sa pri niektorých otázkach obracala o pomoc. Stála vedľa neho, oveľa menšia, na prvý pohľad v jeho tieni. Ako vtedy napísal taliansky denník La Repubblica, tieň sa stal jej prirodzeným prostredím: lebo ho dôverne pozná, lebo nikdy nepoznala nič iné, lebo v tieni rozkvitla a dnes tvorí nečakané, úžasné diela. (puk)