Afganská kinematografia má za sebou 45 filmov. V dvadsiatych rokoch sa tu smeli premietať nemé filmy. V šesťdesiatych rokoch urobili Afganci tigrí skok do moderného filmu. Lenže potom prišla sovietska okupácia a s ňou filmová propaganda. A s Talibanom sa skončilo už úplne všetko. Po Kábule sa dodnes váľajú trosky vypálených kín a videoték, ale aj výstavných a koncertných siení. Úradníci Talibanu vyškrabovali obrázky ešte aj z fľaštičiek na šampóny.
Siddiq Barmak, režisér filmu Osama, sa narodil roku 1962 v Kábule. V Moskve vyštudoval réžiu, ale potom sa pridal k mudžahedínom a bojoval proti okupácii. V deväťdesiatom druhom sa vrátil z pakistanského exilu, nakrútil prvý film o antikomunistickom afganskom odboji. Jeho materiál Taliban zničil. Siddiq Barmak sa pripojil k Masúdovým jednotkám a po páde Talibanu sa vrátil ako šéf Afghan-Filmu. Film Osama je jeho zúčtovaním s božími bojovníkmi - príbeh dievčaťa, ktoré sa pokúsi zamaskovať za chlapca, afganskej Jentl. Hlavnú predstaviteľku našiel na ulici. Zastavila ho, keď žobrala peniaze.
„V šesťdesiatych rokoch síce ženy dostali volebné právo a smeli sa oficiálne ukazovať na verejnosti, ale obyvateľstvo to nechcelo. A potom prišli Sovieti, a presadzovali emancipáciu násilím. Dosiahli, ako vieme, presný opak," povedal Siddiq Barmak francúzskemu denníku Le Monde.
A čo sa stalo s hlavnou predstaviteľkou Marinou Golbahari? „Nikdy predtým nepoznala kino, len pri žobraní cez sklá výkladov videla obrazovku. Dnes chodí do školy, a má dom, vďaka honoráru za tento film."
