Francinu Elsje „Fanny" Blankersovú-Koenovú vítalo v horúcu augustovú stredu roku 1948 štvrťmilióna Amsterdamčanov. Čerstvá štvornásobná atletická olympijská víťazka (100 m, 200 m, 80 m prek., štafeta 4x100 m) sedela v pozlátenom kočiari ťahanom štvorzáprahom bielych koní po boku manžela Jana Blankersa. Fanny bola v rozpakoch, nervózna. Koč sa do paláca Huis Ten Bosch, v ktorom sídli kráľovská rodina, neuveriteľne vliekol. Vysoká blondína sa nahla k manželovi. Pošepla, neveriac očiam: „Veď som tuším vyhrala iba štyri atletické preteky."
O pár minút udelili Blankersovej-Koenovej, vtedy mamičke sedemročného Jeana a dvojročnej Franciny, rytiersky rad prvého stupňa. Kráľ ho pripol vôbec prvej žene v histórii Holandska. O päťdesiatjeden rokov vyhlásili všestrannú športovkyňu v Monte Carle v prítomnosti kniežacej rodiny za atlétku storočia. V nedeľu prvá dáma svetovej atletiky zomrela v úctyhodnom veku 85 rokov.
Najskôr mamička, potom víťazka
Fanny Koenová bola vidieckym dievčaťom. Dcérin športový talent veľmi skoro postrehol otec. V korčuliarskej krajine prepletenej umelými kanálmi, si obľúbila leto. Rýchlo sa naučila plávať, potom presedlala na gymnastiku. V roku 1935 ju nahovorili na bežecké preteky. Bez tréningu vyhrala osemstovku. Športový novinár, trojskokan Jan Blankers mal o čom písať, neskôr koho trénovať a milovať. Objavil atlétku storočia.
Na olympijských hrách v Berlíne 1936 skončila piata v skoku do výšky. V roku 1939 utvorila svoj prvý z dvadsaťjeden svetových rekordov, v behu na 100 yardov. V štyridsiatom sa za Blankersa vydala. Iste by vyhrala v tom roku olympiádu. Svet mal iné starosti. Holandsko bolo jednou z prvých obetí nacistickej expanzie.
Blankersovci ušli do Londýna. Tam sa im narodil v roku 1941 syn Jean, o rok utvorila Fanny svoj najuznávanejší svetový rekord v diaľke 625 cm (vydržal 10 rokov a 5 mesiacov). Po vojne, v štyridsiatom šiestom, priviedla na svet dievčatko Francinu. O pár mesiacov mamička Fanny vyhrala na majstrovstvách Európy v Osle „iba" beh na 80 metrov prekážky. Súťažila v piatich disciplínach. Preteky skončila na pokraji vyčerpania.
Lietajúca domáca pani
Konzervatívne Holandsko o nórskom vystúpení svojej rodáčky vedelo. Namietalo - matka nemá čo športovať, ale starať sa o deti. Blankersová sa nikdy nepovažovala za protagonistku ženského športu. Vyhlásila: „Slovo emancipácia je mi cudzie." Nedodržiavala žiadnu extra životosprávu. Neskôr, keď sa novinári pýtali na názor slávnej atlétky na doping, Fanny sa usmievala: „Čo to je? V mojom období objavili penicilín a vitamíny. Pre mňa ním boli taniere hnedej fazule so slaninou, môjho najobľúbenejšieho jedla."
Fanny hravo stíhala všetky rodinné povinnosti (nikdy nemala slúžku či opatrovateľku detí) a šport. Atlétka by aj podľahla hlasu ľudu, ibaže manžel bol proti. Vedel, že na olympiáde v Londýne 1948 prídu veľké chvíle manželky. Začala trénovať trikrát do týždňa lietajúc medzi holandským domovom a britskou metropolou s lepšími možnosťami prípravy.
Blankersová-Koenová splnila manželovu predolympijskú prognózu do bodky - vyhrala behy na 100 m (čas 11,2 bol svetový rekord), 200 m a 80 m prekážky, v štafete 4 x 100 m). Časový rozvrh jej nedovolil štartovať v diaľke, výške, viacboji, v ktorých bola svetovou rekordérkou.
Po olympiáde sa z často kritizovanej matky stala slávna mamička. Holanďania, ktorí vraj nemajú zmysel pre humor, jej na znak úcty (vraj, aby sa toľko nenabehala) kúpili „národné vozidlo" bicykel. Noviny v krajine tulipánov ju nenazvali inak, než obdivným prívlastkom „lietajúca domáca pani". Blankersová štartovala ešte na OH 1952, ale pre chorobu nedokončila preteky na 80 m prekážky. S atletikou skončila v päťdesiatom piatom.
Aj v osemdesiatke bola Fanny Blankersová-Koenová čulou dámou, ktorá hrala tenis a golf. Skon kráľovskej športovkyne, iste najznámejšej Holanďanky v tejto oblasti, má nádych smútku. Môže byť aj dôvodom na tichú minútku zamyslenia sa nad zhonom súčasného sveta. Babička Blankersová-Koenová, smutná a depresívna prežívala jeseň života v opatrovateľskom sanatóriu blízko Amsterdamu, kde zomrela.
FRANCINA ELSJE BLANKERSOVÁ-KOENOVÁ
Narodená: 6. apríla 1918 v holandskom mestečku Baarn
Manžel: Jan Blankers
Deti: syn Jean, dcéra Francina
Úspechy: doteraz jediná atlétka, ktorá vyhrala na jednej olympiáde (Londýn 1948) štyri disciplíny, Medzinárodná asociácia atletických federácií ju vyhlásila za Atlétku storočia. Svetový rekord prekonala 21-krát na 100, 200 m, v diaľke, výške, v päťboji. Bola štvornásobnou majsterkou Európy - Oslo 1946 (80 m prek.), Brusel 1950 (100 m, 200 m, 80 m prek.).
