Niektoré základné školy sa však v rámci humanizácie rozhodli na známky zabudnúť a používať slovné hodnotenie - aj na vysvedčení.

Mnohým rodičom, ktorí by systém bez známok uprednostnili, však nie je jasné, ako sa to rieši, keď žiak prestúpi na školu, kde sa známkuje, prípadne čo s prijímačkami na strednú školu, kde známky tiež vyžadujú.

Jarmila Baráková, riaditeľka ZŠ v Bojničkách, kde sa používa slovné hodnotenie najdlhšie zo všetkých škôl, však hovorí, že to nie je problém. „Keď žiak prestúpi na inú školu, pošleme s ním slovné hodnotenie. V ôsmom a deviatom ročníku sa aj u nás žiaci známkujú - a to im na pohovory stačí."

So slovným hodnotením však majú také dobré skúsenosti, že by ho chceli použiť aj v posledných ročníkoch ZŠ. „Deviataci známkovanie ťažko znášajú. A navyše, keď sme teraz mali v škole inšpekciu, zistili, že žiaci, ktorí boli hodnotení slovne, napísali testy lepšie, ako žiaci, ktorí boli známkovaní."

Slovné hodnotenie používa na I. stupni dosť škôl, učitelia sa však obávajú zaviesť ho aj na druhom stupni. „Nemusia sa ničoho báť, u nás sme ho úspešne overili," presviedča J. Baráková.

Jediné, čo ešte k dokonalosti slovného hodnotenia chýba, sú oficiálne dokumenty, ako vysvedčenia či katalógové listy. Aj tie však už na škole v Bojničkách navrhli a dali pred troma mesiacmi posúdiť ministerstvu školstva.

Život bez známok majú aj žiaci na Waldorfskej základnej škole v Bratislave. Zatiaľ majú len žiakov na I. stupni, a ešte nevedia, ako to bude so známkovaním na II. stupni. „Rokujeme s ministerstvom školstva," hovorí učiteľ Marián Czére.

Známky im totiž nevyhovujú. „Namiesto škálovania a zaraďovania žiakov do stupníc sa zameriavame na objektívny popis výkonu dieťaťa," hovorí Czére.

Pri prechode na inú školu je podľa Czéreho dobré, že má len slovné hodnotenie. „Aspoň si ho učitelia hneď nezaškatuľkujú."

(sr)