BRATISLAVA - Minulý rok sa reformy azda najväčšmi prejavili na mzdách. Ich reálna hodnota vinou vysokej miery inflácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla. Takýto pre ľudí nie príliš priaznivý vývoj by sa v tomto roku mal zmeniť. Podpíše sa pod to daňová reforma, ktorá z platu pre štát ukrojí menej. Menej by podľa odhadov mali rásť aj ceny.

V roku 2003 reálne mzdy, teda to, čo si človek môže z platu dovoliť kúpiť, ovplyvňovali najmä vysoké ceny. Vysokú, vyše 9-percentnú mieru inflácie, určovali hlavne vyššie deregulované ceny energií, vyššia sadzba DPH i spotrebných daní. To všetko spôsobilo, že aj napriek rastu miezd napokon ľuďom zostalo v peňaženkách menej. Pokles reálnych miezd oproti predchádzajúcemu roku bol jeden z najvyšších - 1,4 percenta. Podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku bol o to výraznejší, že rast a úroveň miezd boli vo volebnom roku 2002 nafúknuté.

Neadekvátne k takémuto vývoju rástli nominálne mzdy. „Dôvodom je, že väčšina mzdových kontraktov sa robí na základe inflácie z predchádzajúceho roku. Keďže v roku 2002 bola inflácia nízka, stanovil sa aj nižší koeficient rastu miezd," vysveľuje Alexander Chudík, ekonomický analytik ING Bank. Neporovnateľne vyššia inflácia v minulom roku tak znamenala záporné reálne mzdy. Podľa Chudíka by už rast miezd v roku 2004 mal byť vyšší, keďže sa vychádzalo zo skutočnej inflácie minulého roka.

Podľa odhadov ekonomických analytikov a NBS by nemali tento rok reálne mzdy ani rásť, ani klesať. „Po menej priaznivom roku 2003 by sa ich vývoj tento rok mohol dostať z červených čísel," predpokladá Chudík.

Rok 2004 by teda mal byť pre zarábajúcich priaznivejší. „Pokiaľ nedôjde k zvráteniu reformného procesu, možno očakávať zvýšenie prílevu zahraničných investícií, čo cez pokles miery nezamestnanosti bude spolu tlačiť na rast mzdovej úrovne," prognózuje Ondriska zo Slávie Capital.

Na výplatných páskach by sa mala prejaviť aj daňová reforma. Rovná 19-percentná daň ukrojí z platov menej najmä ľuďom s nízkymi príjmami. Tí vďaka inštitútu negatívnej dane nielenže daň neodvedú, ale štát im ju dokonca doplatí. Rozdiel pocítia aj najlepšie zarábajúci, ktorým sa doteraz príjem zdaňoval najvyššou 38-percentnou sadzbou. V tomto roku zaplatia ako všetci ostatní - 19 percent.

kliknutím obr. zväčšíte

Vyššie platy však automaticky neznamenajú, že si za ne ľudia môžu aj viac dovoliť. „Zníženie priamych daní síce zvýši čisté reálne mzdy, ale zvýšená DPH to zároveň čiastočne neguje," pripomína Chudík z INGBank.

Koľko kto zarába?