Po vstupe do únie by sme mohli prísť o najkvalitnejších umelcov a talentovaných študentov, ktorí dokážu preraziť v tvrdom konkurenčnom prostredí. Tvrdí to ministerstvo kultúry, ktoré minulý rok mapovalo dosahy nášho členstva v únii.
Pretože podmienky sú tvrdé, očakáva, že sa uplatnia hlavne ľudia z oblastí, ktoré nie sú viazané na reč - tanec, spev, choreografia. Slovenčina i pôvodná tvorba budú v únii pod tlakom.
Na druhej strane nám vstup do únie prinesie viac európskej i slovenskej tvorby v našich médiách, peniaze na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok či tvorbu filmov, viac návštevníkov kín a divadiel z okolitých krajín, možnosť študovať na umeleckých školách v členských krajinách únie.
„S kapitolou kultúra sme mali viac problémov doma ako v Bruseli. Nebola náročná, ale politicky citlivá," hovorí Zuzana Rajčoková, radca na ministerstve kultúry a bývalá vedúca kapitoly Kultúra a audiovizuálna politika.
Sústrediť sa museli na dve veci: zapojiť Slovensko do programov únie v oblasti kultúry a audiovízie a prijať zákon o vysielaní a retransmisii. Do zákona, ktorý bol prijatý v septembri 2000, bola včlenená aj smernica únie, ktorá stanovuje, že televízia musí viac ako 50 percent času vysielať európsku tvorbu. „Dnes už zastúpenie európskych a slovenských programov presahuje požadovaných 50 percent," hovorí Rajčoková a vysvetľuje tým množstvo nemeckých a rakúskych filmov, ktoré televízie ponúkajú.
Dnes sa už Slovensko plne zúčastňuje na programoch Kultúra 2000 a Media, čím sa pre našu kultúru otvorili veľké finančné možnosti.
Čo členstvo v únii našej kultúre prinesie, závisí aj od toho, ako budeme schopní odolávať istým negatívnym tlakom. Zvláštnu pozornosť bude potrebné venovať slovenčine ako štátnemu jazyku. „V Írsku dnes s hrôzou zisťujú, že len 5 percent obyvateľov hovorí spisovnou írčinou. Zvyšok komunikuje po anglicky," hovorí Rajčoková.
Pod tlakom bude aj slovenská literatúra a knižná tvorba. Možno očakávať, že sa budú vyrovnávať ceny kníh a to by znamenalo nárast cien približne o 20 až 50 percent.
Na druhej strane by sa mala zvýšiť návštevnosť divadelných predstavení, filmových, hudobných či divadelných festivalov. „Viac návštevníkov očakávame práve z členských krajín únie," hovorí Rajčoková.
KULTÚRA A AUDIOVÍZIA
Prínosy
* väčšina televízneho vysielacieho času bude venovaná národným a európskym programom,
* možnosť čerpať prostriedky z programov únie,
* možnosť študovať na umeleckých školách a univerzitách v únii,
* viac návštevníkov kín a divadiel z okolitých krajín,
* rozvoj dizajnu na Slovensku, prílev zahraničného kapitálu,
* zvýšenie mobility umelcov a študentov vďaka voľnému pohybu osôb,
* možnosť získania trvalejších a lukratívnejších kontraktov pre umelcov zo Slovenska.
Riziká
* odlev talentovaných študentov,
* hrozba potláčania národnej kultúry a národnej identity, hrozba komercionalizácie a globalizácie kultúry,
* prílišné zahltenia slovenského trhu zahraničnými kultúrnymi produktmi. (Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, J. Figeľ a M. Adamiš)
Programy únie
Kultúra 2000
* program podporuje všetky oblasti kultúry a umenia, je určený výlučne právnickým osobám, ktoré pôsobia na Slovensku v oblasti kultúry. Na ministerstve kultúry funguje od roku 2001 kontaktné miesto - Kultúrny kontaktný bod, kde je možné získať všetky informácie o programe. „Úlohou Kultúrneho kontaktného bodu je pomáhať pri vyplňovaní formulárov projektov, nájsť našim organizáciám partnera v zahraničí a zahraničným sprostredkovať kontakt na Slovensku, keďže ide o komunitárne projekty, kde musia byť zastúpené ďalšie krajiny," hovorí Zuzana Rajčoková z ministerstva kultúry.
MEDIA
* tento program je najvýznamnejším zdrojom financovania audiovizuálnych diel na európskej úrovni. Poskytuje finančné prostriedky na písanie scenárov, na koprodukčné filmy, filmové festivaly. Kontaktným miestom programu je MEDIA desk, so sídlom v Slovenskom filmovom ústave.
Z programu Media sme v minulom roku získali finančnú podporu vo výške takmer 300-tisíc eur. Náš príspevok bol 160 000 eur, z toho polovica bola hradená z programu PHARE. „Bilancia získaných finančných podpôr je teda pozitívna, slovenské subjekty získali 3,6 násobku vloženej sumy," povedala generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie na ministerstve kultúry Zuzana Mistríková.
Na Medzinárodný filmový festival Bratislava išlo 15-tisíc eur, 10-tisíc dostal festival v Trenčianskych Tepliciach, Bibiana získala 15-tisíc na festival animovaných filmov pre deti. Peniaze išli aj na podporu distribúcie európskych filmov. (mim, hr)
