Živíme v sebe pocit, že musíme akceptovať všetko, čo z Bruselu príde, a nepatrí sa oponovať alebo presadzovať vlastný názor a záujmy. Žiaľ, týka sa to aj politických elít - stačí sa pozrieť na náš postoj k európskej ústavnej zmluve.

Tento prístup musíme čo najskôr zmeniť. Únia je aj naša a aj od nás závisí, ako bude vyzerať. Dnes už pre nás nemôže byť chrámom, do ktorého sa chceme dostať, a preto sa pred ním s pokorou klaniame. Sme sami architektmi spoločnej európskej budúcnosti. A bez zdravej kritiky to nepôjde.

Nemyslím práve tých kritikov, ktorých argumenty vždy skončia pri smernici o zakrivení uhoriek alebo pri podobných banalitách. Hovorím o tých, ktorí majú prehľad a argumenty, ktorí poskytujú alternatívne riešenia a ktorí majú vždy na pamäti budúcnosť únie a Európy.

Preto sa zbavme brožúrkových klišé, ktoré sú dobré pre školákov, a nie pre reálnu politiku. Únia je síce založená na vznešených princípoch, v konkrétnych prípadoch sú však dôležité konkrétne záujmy. Jednoduchá formulka, že sebecké národné záujmy musia ustúpiť európskym, je dnes príliš banálna. Záujmy a návrhy predsa musíme analyzovať podľa toho, či sú dobré, alebo zlé pre Slovensko a pre Európu, nie podľa toho, odkiaľ sú.

Ak pôjdeme našou európskou cestou v súhlasnom predklone, možno nikoho nenahneváme. Rešpekt však nezískame. Preto diskutujme z pozície spolutvorcu a nie prijímateľa. Dohodnime sa doma na prioritách našej európskej politiky a hovorme o tom, ako si predstavujme úniu o desať alebo dvadsať rokov.

V pomyselných európskych voľbách už máme hlas. Ak si povieme, že sme malí, a preto je zbytočné tento hlas využiť, nebudeme mať právo sťažovať sa, ak budúcnosť únie nebude vyzerať podľa našich predstáv.

Autor: PETER ZSAPKA(Autor je analytikom v Centre pre európsku politiku)