Slovensko môže zaviesť euro teoreticky už dva roky po vstupe do Európskej únie. Za reálny termín sa však považujú roky 2008 až 2009. O problematike nahradenia koruny jednotnou európskou menou sme sa rozprávali s viceguvernérkou Národnej banky Slovenska ELENOU KOHÚTIKOVOU.

V súvislosti s možným zavedením eura na Slovensku sa už spomínali rôzne termíny, počnúc rokom 2007 a končiac rokom 2010. Kedy teda?

„Oficiálny termín vstupu Slovenska do menovej únie sa zatiaľ nestanovil. V stratégii vstupu SR do Európskej menovej únie, ktorú prerokovala vláda v júli minulého roka, sa za reálne obdobie vstupu považujú roky 2008 - 2010. V spoločnom vyhlásení vlády SR a Národnej banky Slovenska sa toto obdobie upresnilo na roky 2008 - 2009. Vláda si osvojila stanovisko centrálnej banky a ministerstva financií, že pre Slovensko je výhodné do menovej únie vstúpiť čo najskôr a zároveň, že obdobie zotrvania v európskom systéme výmenných kurzov ERM II by malo byť čo najkratšie."

Na zavedenie eura stačí dvojročné zotrvanie v tomto systéme.

„To áno. No z procedurálneho hľadiska to bude asi o niekoľko mesiacov dlhšie. Náš odhad je, že od oficiálneho vstupu do ERM II do termínu zavedenia eura môžu uplynúť zhruba tri roky. Za ten čas sa vyriešia všetky nevyhnutné procedurálne otázky súvisiace so vstupom do eurozóny."

Kedy teda vstúpime do systému ERM II?

„Určite to nebude na druhý deň po vstupe Slovenska do Európskej únie. V druhej polovici tohto roka sa bude vo vláde posudzovať materiál, ktorý by mal stanoviť konkrétny scenár vstupu do menovej únie. Tento termín súvisí s tým, že sa čakalo na schválenie kľúčových reformných zákonov v parlamente, aby sa dal oceniť vplyv týchto reforiem tak na rozvoj ekonomiky, ale hlavne na schopnosť Slovenska splniť podmienky vstupu do menovej únie."

Takže 1. január 2005?

„Nerada by som hovorila o nejakom konkrétnom termíne. Počkáme si na materiál a na rokovanie vlády k nemu. Teoreticky je možný aj tento termín. No nebude to len naše rozhodnutie. Pred vstupom do ERM II musíme ešte rokovať s orgánmi Európskej centrálnej banky a Európskej únie o určení centrálnej parity kurzu koruny voči euru."

Pri stanovovaní stredného kurzu v období ERM II by exportérom vyhovovalo podhodnotenie koruny, občanom, naopak, nadhodnotenie. Čím sa budete riadiť?

„Vývozcom vyhovuje slabá koruna, občanom, ale aj dovozcom, zase silná. Všetky skupiny však budú profitovať zo stabilnej meny. Stanovenie centrálnej parity bude prihliadať na celkové ekonomické súvislosti krajiny a jej schopnosť udržať stabilný vývoj kurzu bez výrazných turbulencií. Ekonomika musí byť schopná zabezpečiť taký kurzový vývoj, aby sa nemusela prípadná nerovnováha naprávať administratívnymi opatreniami - napríklad devalváciou, teda znehodnotením meny. Bude sa teda posudzovať nielen vývoj kurzu, ale celé ekonomické prostredie. Bude to veľmi náročný proces."

Pobaltské štáty prejdú obdobím ERM II celkom pohodlne, pretože už teraz majú svoje meny naviazané na euro. Nebol by tento systém použiteľný aj pre Slovensko?

„To neprichádza do úvahy. Tento systém, currency board, by fakticky znamenal jednostranné zavedenie eura, čo už po vstupe do EÚ ani prakticky nie je možné, lebo kurz a kurzový režim sa stávajú spoločným záujmom SR a EÚ. Národná banka Slovenska by sa tak zriekla vlastnej menovej politiky a dohliadala by len na to, aby všetky koruny v obehu boli kryté devízami. Celú suverenitu by odovzdala Európskej centrálnej banke. Predstavte si napríklad, že by sa na Slovensku pri súčasnej inflácii uplatňovala politika ECB prispôsobená dvojpercentnej inflácii. Náš súčasný režim s voľne plávajúcim kurzom je pred vstupom do ERM II najvhodnejší. Systém currency board bol pre štáty ako Estónsko alebo Bulharsko vhodný, keďže ho zavádzali buď v období hyperinflácie alebo menových kríz. Videli ho ako veľmi silný nástroj nastolenia disciplíny v ekonomike tým, že fakticky funkciu centrálnej banky čiastočne prebrala vláda a centrálna banka krajiny, na ktorú bola domáca mena naviazaná. Náš prípad to v žiadnom prípade nie je."

Zo štyroch maastrichtských kritérií zatiaľ Slovensko spĺňa len jedno - o výške verejného dlhu. Deficit verejných financií sa má znížiť pod 3 percentá HDP do roku 2006. Ako to vyzerá s ostatnými dvoma kritériami?

„Čo sa týka dlhodobých úrokových sadzieb, tam by nemal byť problém - k naplneniu tohto kritéria nemáme ďaleko. V prípade inflácie by sme mohli plniť podmienky v roku 2006 za predpokladu, že pokles inflácie bude podporený znižovaním rozpočtového deficitu a rozumnou dôchodkovou - hlavne mzdovou politikou."

Spomínali ste, že čím skôr sa euro zavedie, tým lepšie pre krajinu. Dá sa povedať, že medzi novými členmi únie existuje nejaká súťaž v prijímaní eura, aby tí rýchlejší získali výhody na úkor pomalších?

„Podľa mňa súťaž neexistuje. Myslím si, že všetky krajiny si uvedomujú, že je výhodné mať spoločnú menu - najmä preto, že sú to veľmi otvorené ekonomiky úzko naviazané na európsky priestor. Preto má každý snahu zaviesť spoločnú menu čo najskôr, ale v každej krajine je iná situácia z hľadiska plnenia maastrichtských kritérií. Je možné, že krajina, ktorá vstúpi do eurozóny skôr, stabilizuje svoju ekonomiku, a tým dokáže aj skôr prilákať potenciálnych investorov. Nehovorila by som však o súťaži, pretože každý štát si musí zodpovedne zvážiť svoje rozhodnutie so všetkými plusmi aj mínusmi."