Keď vpustíme do ustáleného kŕdľa novú sliepku, čoskoro zistíme, najmä pri kŕmení, ako si dokáže obhájiť svoje miesto. Ak je energická, neuteká, ale sa stavia na obranu, prípadne je agresívna, kŕdeľ ju bude akceptovať. Nosnicu, ktorá sa už pri prvom ďobnutí utiahne, „odpíšu" a trúfne si na ňu aj sliepka na poslednom stupni hierarchie.

Slabšia sliepka v prítomnosti „nadradenej" opúšťa priestor, nečaká na kľovanec. Odkráča, alebo čaká v ústraní, kedy sa pre ňu uvoľní miesto napríklad v popolišti, na bidle alebo pri kŕmidle. Aj nosnica vychudnutá, preperujúca, zranená, s poškodeným alebo znečisteným perím, zastrihnutými letkami či chvostom trpí pocitom menejcennosti, takže od kŕdľa radšej bočí. Ak negatívne exteriérové znaky pretrvávajú, stáva sa individualistkou, čo je nežiaduce najmä v plemennom chove. Tento poznatok treba rešpektovať predovšetkým pri zostavovaní základného kŕdľa. (or)