Bolo neskoré ráno. Ostré lúče slnka sa odrážali od snehu a oslepovali ma. Trpezlivo som sa však boril snehom, cez kopčeky a údolia, do závejov som často padol až po pás. Mĺkvy les sa odrazu prebudil. Cez sypký sneh si razil cestičku malý diviačik. Ale prečo tak uteká? Čriedu diviakov v Strážovských vrchoch muselo čosi vyplašiť. Hnali sa dolu prťou ako bez ducha.
Večer som príhodu s diviakmi porozprával susedovi Vincovi, ktorý poľoval v tomto revíri. Ráno sme sa tam vybrali spolu. Poľovník sledoval zem pokrytú desiatkami stôp rôznych druhov a veľkostí. Niektoré boli už „nečitateľné", ale odrazu sme pod košatým bukom zbadali veľkú stopu medveďa. Vinco, i keď v tunajšom revíri poľuje už zopár rokov, tu ešte o medveďovi nepočul. Hoci sme sa trochu báli, vydali sme sa po stope. Vinco s puškou a ja s fotopuškou. Neprešli sme ani päťsto metrov a už sme našli čerstvo odhryznutú nohu z diviačika. Šľapaj medveďa na snehu merala dvadsaťšesť centimetrov. Išli sme ďalej. Cestou sme sa nahlas rozprávali, nechceli sme, aby nás medveď prekvapil a zaútočil na nás. Už sme vedeli, prečo diviaky včera tak rýchlo utekali. V pätách mali medveďa!
Nočná obchôdzka medveďa bola dlhá, ale pomalá, o čom nasvedčovala dráha stopy a rovnomerná a krátka dĺžka kroku. Bol nažratý, a tak sa často zastavoval.
Cestu späť sme si skrátili cez hrebeň. Keď sme narazili na spätnú medvediu stopu, uvideli sme ešte jednu - o polovicu menšiu. Mladý medveď, usúdili sme. Vtom sme pod prudkým zrázom niečo začuli. Natŕčame uši, Vinco zostupuje nižšie, nahýna sa nad previs nízkeho brala. Dolu nevidíme. Po chvíli obchádzam bralo a vtom, vo vzdialenosti asi sto metrov, uvidím na stráni medveďa. Pomaly sa uberá po vrstevnici, podskočí na dubové kláty, vyšvihne sa až na vrch a stratí sa za horizontom hrebeňa.
Objavil sa ako prízrak a ako duch o niekoľko sekúnd odišiel. Zbehli sme dolu. Pod bralom sme našli zvyšky z diviaka. Zvečerieva sa, tma zahaľovala lesnú tragédiu. V prírode vždy žije dravec a korisť; dravec je ten, čo zabíja a korisťou živočích, ktorý poskytuje potravu. Sú to nevyspytateľné zákony prírody. IVAN KŇAZE
