Krušina jelšová (Frangula alnus) je riedko rozkonárený ker alebo menší strom, ktorý sa využíva vo farmaceutickom priemysle. Rastie na vlhkých miestach, na rašeliniskách, pri potokoch, na okraji lesov, v jelšinách a podobne. Mladé konáriky sa ľahko lámu, majú hnedočervenú, staršie sivočiernu lesklú kôru. Kvety, vyrastajúce po jednom až piatich z pazúch listov, sú drobné so zelenkastobielymi alebo žltobielymi korunnými lupienkami.
Od februára do apríla sa zbiera kôra z mladých konárikov. Kôru je vhodné lúpať po daždi. Čerstvo olúpaná je vnútri žlto- až hnedočerveno sfarbená a nepríjemne zapácha. Rúrkovitá kôra sa viaže do otiepok a rýchlo sa suší. V septembri a októbri sa oberajú nie úplne dozreté kôstkovičky, ktoré sa sušia na slnku a dosúšajú umelým teplom.
Hlavnou látkou kôry aj plodov sú antrachinónové glykozidy . V čerstvej kôre sa nachádza franguloid, ktorý dráždi pokožku a sliznicu a vyvoláva vracanie. Farmaceutický priemysel drogu preto fermentuje, čím sa glykozidy štiepia na nedráždivé antrachinóny. V rastline sa nachádzajú aj triesloviny, horčiny, flavónové glykozidy a organické kyseliny . Plody obsahujú až dvanásťkrát väčšie množstvo účinných látok, čo treba zohľadniť pri dávkovaní.
Krušina sa ordinuje ako preháňadlo, cení sa najmä pri návykovom „zapekaní" a podáva sa po zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov, pri pečeňových, žlčníkových a slezinových ťažkostiach, slabej peristaltike hrubého čreva, pri hemoroidoch. Je aj súčasťou odtučňovacích čajov.
Na liečebné účely sa používa macerát z 2 kávových lyžičiek rozdrobenej kôrovej drogy na 2 poháre vody (macerovať 12 hodín) a zápar z 1 gramu drogy ako jednotlivá dávka na vnútorné použitie (najvyššia jednotlivá dávka na vnútorné použitie je 1 gram, najvyššia denná dávka 10 gramov). Droga je v uvedených dávkach neškodná, vo vyšších je jedovatá. Zaznamenali sa otravy kôrou aj plodmi. (lov)
