Zamýšľam sa nad tým, či nebude Slovákom ľúto vidieť v budúcnosti na ich originálnych výrobkoch, akými sú bryndza či vinea, označenie „Made in EU" namiesto „Made in Slovakia". Zdá sa, že Nemecko, Taliansko a iné európske krajiny, ktorých obchodné značky sa stali svetoznámymi, sú zatiaľ proti takémuto paušálnemu označovaniu.
Keby bolo v podobnej situácii Japonsko, Japonci by boli určite proti. Ako iste viete, Japonsko má plno obchodných značiek známych na celom svete. Sony, Toshiba, Toyota, Honda, Canon, Nissan, Bridgeston, Mazda, Nintendo, Suzuki, Kawasaki . Okrem elektroniky a automobilov ešte mnohé ďalšie, ktoré používate aj na Slovensku. Skontrolujte si zips na vašej zimnej bunde. Ak objavíte značku YKK, je tiež vyrobený v Japonsku. Ak rybárčite, určite sa vo vašej výbave vyskytuje náčinie vyrobené v Japonsku, ktoré je - bez príkras - najlepšie na svete.
„Som na to hrdý?" pýtam sa sám seba. Áno, trochu. Ale zároveň si uvedomujem, že hoci sú značky našich produktov známe na celom svete, o nás, ľuďoch, vďaka ktorým tu všetky tie produkty sú, vie svet iba málo. Japonsko má napríklad najbližší vzťah s Amerikou. Napriek tomu nemá bežný Američan ani potuchy o tom, akí bežní Japonci sú. Ich predstava je stereotypom - Japonec je človek oblečený v obleku, na nose má okuliare a vlasy učesané na cestičku, má krivé zuby a na krku fotoaparát. Pre Japoncov je z môjho pohľadu oveľa typickejšie iné. Napríklad to, že kdekoľvek vo svete ich stretnete, tvoria skupinu. Všetko robia kolektívne, takže akí sme ako individuality, sa okolie dozvie veľmi ťažko. Navyše, náš jazyk a písmo väčšina sveta neovláda, človek teda ťažko získa informácie z novín na internete.
Žijem v Bratislave a tu som dostal malú hereckú úlohu v divadle GUnaGU. Na javisku hovorím pomerne rozsiahlu pasáž po japonsky. Keďže japončina je čo do zvuku jazyk fádny, nespevavý, a preto v rámci dlhšieho divadelného výstupu pre slovenských divákov nudný, svoju reč som prispôsobil a dodal jej rytmus. No hoci sa môj výstup tlmočí do slovenčiny, pocítil som, že originálny text prestáva byť po pár minútach pre divákov taký zaujímavý ako na začiatku, keď počujú japončinu možno prvýkrát v živote. Chcel som teda svoj výstup priblížiť slovenskému publiku, a tak na jednom mieste namiesto pôvodného textu odrazu rad za radom iba vymenúvam japonské obchodné značky. Zabralo to. Publikum zrazu všetko rozumelo! Nebolo treba tlmočiť.
Mám skutočne radosť, keď vidím rozosmiatych divákov, ale mojím nástrojom komunikácie so slovenským publikom sú zasa iba stereotypy, ktoré majú o Japoncoch aj Slováci. Ale úprimne povedané, mňa nevzrušuje šoférovať japonské auto a hoci ovládam karate, nie zas tak, aby sa zo mňa stal učiteľ bojových umení. Mnohí ľudia sa ma pýtajú: „Prečo neimportuješ z Japonska nejaké počítačové hry? Prečo sa nezamestnáš v japonskej firme pôsobiacej na Slovensku? Prečo nezačneš predávať suši? Áno, sú to všetko známe japonské produkty, ale tak ako nie každý Slovák inklinuje k folklóru, ani ja nemám k vyššie menovaným artiklom až tak blízko. Otázky tohto typu mi znejú rovnako, ako keby ste sa Austrálčana opýtali, prečo nezačne importovať klokanov!?
MASAHIKO
