BRATISLAVA 22. januára (SITA) - Malé krajiny majú väčší zmysel pre spoločenstvo ako veľké. Veľké krajiny Európskej únie (EÚ) v poslednom období zdôrazňujú viac svoje osobitné záujmy. Skonštatoval to na stretnutí s predsedom parlamentného zahraničného výboru Jánom Figeľom podpredseda Európskej komisie Neil Kinnock. Platí to podľa neho z hľadiska finančných príspevkov ako aj geopolitických rozhodnutí, čo pre úniu ako celok nie je dobré. Ako po stretnutí zdôraznil pre média Figeľ, na konkrétnych príkladoch sa s Kinnockom zhodli, že menšie krajiny majú tiež zodpovednosť za vývoj rokovaní medzivládnej komisie ako aj budúci charakter Európskej komisie a únie ako celku. „Buď prevládne delenie, ktoré je dnes čoraz viditeľnejšie, na malé a veľké krajiny resp. na starých a nových členov alebo prevládne zmysel pre spoločenstvo,“ dodal Figeľ.
Kinnock sa na stretnutí zaujímal aj o podporu obyvateľov a politických strán začleneniu do únie. Figeľ ho informoval, že európska integrácia za celé obdobie 90-tych rokov bola najkonsenzuálnejšou témou, ktorá pomáhala Slovensku nachádzať cestu z izolácie ako aj pri realizácii reforiem. Predseda zahraničného výboru ďalej na rokovaní zdôraznil, že základným východiskom pre dobrý rozvoj našej krajiny vo vnútri únie bude
„udomácnenie európskej agendy ako súčasti celkovej spoločenskej a politickej agendy na Slovensku, a nie ako klasickej zahraničnej politiky“.
Obaja politici hovorili aj o potrebe schopnej a aktívnej reprezentácie krajiny v európskych inštitúciách. Takáto reprezentácia je podľa Figeľa jedna z najväčších výziev pre Slovensko. „Tak ako je ľahšie harmonizovať legislatívu a ťažie je ju implementovať v praxi, tak je ľahšie spoluvytvárať inštitúcie a ťažšie je nájsť do nich vhodných ľudí,“ podčiarkol. Na administratívne miesta v európskych inštitúciách sa zo Slovenska prihlásil na počet obyvateľov najvyšší počet záujemcov. Takýto široký záujem dáva predpoklad na výber kvalitných ľudí. Zložitejší je však výber na vyššie, politické posty, dodal.
