Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2001 * 28. 9. - 3. 10. 2001

V štrnástich produkciách tohtoročného medzinárodného festivalu Divadelná Nitra sme zažili azda všetko, od „reálnych“ sĺz až po najrozličnejšie štylizácie vody. Vo festivalovej melódii zazneli nielen silné osamotené tóny, ale aj vhodne zvolené akordy. Takým bola istotne konfrontácia štyroch veľkých produkcií Čechova - českej, bulharskej, francúzskej a poľskej, akord inscenácií hľadajúcich tajné dvierka do pohybového divadla či filmu, medzi ktoré patrí inscenácia brnianskeho Fausta, Podsvetie britského dievčenského súboru Frantic Assembly, ale aj Čajka Francúza Erica Lacascada. To platí aj o inscenáciách odkrývajúcich bez vyzývavých póz viaceré tabuizované témy ako Ravenhillov Faust, Müllerovo Kvarteto či Túžba Franza Xavera Kroetza v réžii maďarského režiséra Tamása Aschera.

Dramaturgia festivalov je náročným kulinárskym umením. Kritérium stráviteľnosti produkcií pre diváka, ktorý by mal ambíciu zvládnuť všetky predstavenia dňa, sa neraz kríži s technickými možnosťami prestavovania scény, s možnosťami súborov. Na základe doterajších skúsenosti si riaditeľka festivalu Darina Kárová uvedomila, že po festivale nie je dôležité reflektovať iba úroveň jednotlivých predstavení, ale aj dramaturgiu festivalu.

Nielen pre okrúhle výročie festivalu sa konala medzinárodná konferencia Festival na ceste do Európy. Jej účastníci si kládli otázku, či sa dramaturgia festivalov musí nevyhnutne podobať na čapkovské pečenie torty psíčka a mačičky, či musí byť akousi multi-kulti show, pred ktorou varuje Martin Porubjak. Podľa Nikolaja Jordanova, riaditeľa festivalu Varnské leto, môžu festivaly klásť dôraz buď na neoromantický aspekt prezentovania toho najlepšieho, čo ponúka národná kultúra, alebo, naopak, môže sa preferovať produkt kultúrneho priemyslu. Ak sa okolo Divadelnej Nitry vznášajú niektoré nenaplnené očakávania, súvisia predovšetkým s konfliktom týchto dvoch odlišných konceptov.

Divadelná Nitra doteraz totiž deklarovala skôr ambíciu prezentovať produkty bolestivého hľadania než divácky overené tutovky. Aj tento rok to bol kľúč k výberu slovenských prezentácií - dôraz na tvorbu mladých režisérov.

„Čo sedliak nepozná, to neje.“ Toto príslovie citovala švajčiarska kritička Kathrin Straubová v súvislosti s návštevnosťou festivalov. Festival Divadelná Nitra svojho diváka má, a to našťastie nielen z radov kritikov. Ide však o to, aby si možno aj vďaka nemu svojich divákov našli aj neštandardné nefestivalové predstavenia.