t o Premiéra v SR: Dnes

Skvelý americký film režiséra Christophera Nolana Memento odrozprával dramatický príbeh od konca. Francúz Jean-Pierre Limosin si pre svoj film vybral podobného hrdinu: mladého muža, ktorý prežíva drámu vlastnej identity. Vo francúzsko-španielsko-švajčiarskom filme postavy neriešia problémy revolverom, ale o to silnejšie prežívajú svoje paralelné vzťahy.

Film Novo má mnohé chyby a príznaky začiatočníctva v scenári, réžii aj hereckých prejavoch, a preberá motívy z iných psychologických filmov, ale pritom je sugestívny a tvorí si vlastnú poetiku, a tá je zaujímavá.

Graham stratil dlhodobú pamäť. Pracuje ako pomocná sila pri kopírke v menšej firme a šéfka Sabine ho sexuálne využíva. Všetko, čo potrebuje ďalej vedieť, si píše do notesa, ktorý má priviazaný na zápästí. Keď nastúpi do kancelárie účtovníčka Irene, Graham sa s ňou zblíži a začnú sa tajne schádzať na mileneckých schôdzkach. Graham pristúpil na život z hodiny na hodinu: nevie ani, aké je jeho pravé meno, nespoznáva syna Antoina, ktorý ho sleduje po uliciach, zabudol, že je ženatý s Isabelle. Jeho priateľ Fred ho sprevádza na sedenia k psychiatrovi, pritom práve on skrýva kľúč ku Grahamovej amnézii.

Útržkovité psychologizujúce rozprávanie sa stará o dojem umeleckej hĺbky, ale ten sa nedostaví vždy. Nepokoj kamery, náhodná spojitosť záberov, detaily tvárí, rúk, tiel naznačujú bezprostrednosť, čiže to, čo pripomína stav Grahamovej duše. Logika ďalšej postavy, Irene, na tú zlomkovitosť dopláca. Film len zľahka načrtol jej motívy. Vieme o nich len to, čo hovorí - že ju láka milovať sa s mužom, pre ktorého je to vlastne vždy po prvýkrát.

Novo je ďalším z filmov, čo sa opájajú postavou, ktorá je permanentným nepopísaným listom, človekom, oslobodeným od minulosti, ale zajatým v krehkej a neznámej prítomnosti. Tento film prišiel s nápadom premeniť pomerne banálnu lovestory na celý vejár okamihov, doslova ukradnutých času - keď je každá spoločná noc prvou nocou. Bohužiaľ, je to jeden z príbehov, v ktorého téma na začiatku otvára množstvo možných ciest a ktorému sa nepodarilo rozhodnúť sa medzi nimi a splniť to, čo sľúbil. Jeanovi-Pierovi Limosinovi sa nedarí zachytiť niť príbehu bez toho, aby upadol do rozťahanosti, neurčitosti a dier, ktoré mu zabránili dať filmu hĺbku a divákom len dávajú pocítiť nejasnú túžbu po nej.

Autor: TOMÁŠ RÖSNER