Miroslav Cipár počas prípravy svoje výstavy v bratislavskej Galérii Z. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Keď autori nedávnej monografie o Miroslavovi Cipárovi chceli stručne charakterizovať umelca, zistili, že to nebude jednoduché. Maliar, grafik, kresliar, ilustrátor, dizajnér, sochár, tvorca známok? MIROSLAV CIPÁR (1935) patrí k najvšestrannejším slovenským výtvarníkom. Okrem iného je aj tvorcom hlavičky SME. Ako hovorí, zaoberá sa aj vecami, ktoré zdanlivo neovplyvňujú jeho profesionálny výkon.
„Som výtvarník, ktorý si všetko stále overuje," hovorí. „Či je to správne, odkiaľ sa na svet pozerám. Ďalším limitom je, že sa neviem opakovať." Aj preto vytrvalo vylučuje možnosť retrospektívy. Aj na dnešnej vernisáži výstavy, ktorá sa začína o18.00 h v bratislavskej Galérii Z v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici, predstaví Miroslav Cipár v kurátorskej koncepcii Fedora Krišku úplne nové diela.
Výstavu ste nazvali Out of Frame - Mimo rámu. Prečo?
„Uvažoval som, čo by sa stalo, keby plocha obrazu vyšla do priestoru. Išlo o vnútornú úvahu o človeku, ktorý je v symbole obrysu. Tvaroslovie je, samozrejme, vyštylizované do môjho rukopisu."
Postavy na obrazoch sú zväčšené. Boli ste nespokojný s ich doterajším tvarom?
„Zdalo sa mi, že v snahe po čistote formy som prišiel k jedinému prvku - obrysu postavy."
Prejavila sa snaha po dizajnérskej dokonalosti?
„Možno, ale zrazu sa mi zdalo, že figúra nesie veľa významov. Najprv som sa snažil o kultiváciu obrysu, no časom som zistil, že sú tam vložené farebné a nevymaľované ostrovčeky."
Čo znamenajú?
„Neschopnosť porovnávania farby s farbou. Zistil som, že figúra zrazu hovorí viac. Začala rozprávať o človeku. O jeho nekonfliktnosti a prázdnote. Postupne som ich začal dávať k sebe. Vznikali nové vzťahy a príbehy."
Je ľudská postava pre vás stále nevyčerpanou témou?
„Je to moja polemika s tými, čo tvrdia, že sa im obzor uvažovania zužuje. Ja mám opačný dojem. Kedysi som hľadal chvenie farby, teraz zase výraz plochy, ktorej motívom je postava."
Často sa vraciate k starším obrazom a premaľuvávate ich. Nepovažujete ich za dokončené?
„Niektoré veci dokonca ničím. Len veľmi málo zostáva takých, ktorým hovorím matečné. Takými sa stále obklopujem."
Matečné?
„To sú tie najbližšie veci. Tie od matky."
Neuznávate jedinečnosť okamihu, keď dané dielo vzniklo?
„Nechávam sa viesť grafickým dizajnom, ktorý si vyžaduje presnosť vyjadrenia. A to je skúška správnosti aj pri voľnej tvorbe. Kedysi som zvykol robiť impulzívne. No potom prídete k momentu, na ktorom sa to všetko otočí a nemôžete od toho ustúpiť."
Takže nespokojnosť?
„Nudilo by ma opakovať motívy. Nechápem, ako niekto namaľuje menší obraz a potom ho vyzväčšuje na väčší formát. Pre mňa je to strata času."
Aj preto odmietate retrospektívy?
„Určite. Mám rád len premiéry. Súborné výstavy nech robia tí, čo radi vyťahujú zo zaprášených šuflíkov."
Možno sú bez pochybností, nie?
„Áno, na začiatku je kód a už vtedy sa dá predpovedať, ako to dopadne. Je tam málo vzrušenia a ja potrebujem riziko. Samozrejme, nechcem byť provokatér či komediant, ale aj hra má svoje hranice."
Umenie je pre vás stálou výzvou?
„Keby nebolo, mohol by som sa utiahnuť do jaskyne a v pokornom postoji Budhu čakať na zánik. Stále si trúfam na veci, ktoré vyžadujú viac energie. Len keď ukážem to najlepšie zo seba, mám oprávnenie posudzovať iných."
Trápite sa pri maľbe, alebo oddychujete?
„Uvedomujem si limity vlastných síl, ale na druhej strane aj sebavedomie. Počas obdobia naberania síl kreslím bez zábran a na veľa si trúfam. Potom príde porovnávanie, či je to naozaj také dobré. Nakoniec nastane skepsa, ktorá ma núti zaoberať sa problémom hlbšie."
Už ste boli niekedy so svojou vecou spokojný?
„Áno, ale trvalo to iba chvíľu."
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY
