Fakultná rada Teologickej fakulty kalvínskej univerzity Gáspára Károliho v Budapešti vylúčila zo školy študenta posledného ročníka, ktorý sa priznal k homosexualite. K svojej orientácii sa priznal ešte minulý rok v októbri dekanovi fakulty, ktorý mal na škole poskytoval aj psychologické poradenstvo.
Minulý týždeň sa o prípade dozvedela verejnosť a v Maďarsku vznikol škandál. Fakultná rada napriek tomu tento týždeň svoje rozhodnutie potvrdila a dekan ho písomne oznámil študentovým rodičom. „Ak niekto žije ako homosexuál, univerzita ho nepovažuje za spôsobilého zúčastniť sa na výučbe a neskôr nastúpiť do cirkevnej služby," odôvodnil rozhodnutie dekan Dávid Németh.
Podľa stanoviska rady síce nie je možné homosexuálom ich sklony vyčítať, cirkev však na základe Biblie nemôže schvaľovať okrem iného ani výučbu či zamestnávanie kazateľov, ktorí sú homosexuáli alebo podobný spôsob života propagujú.
Študent sa obrátil na súd, od ktorého požaduje zrušenie rozhodnutia školy. Chce doštudovať. Je ochotný sa zaviazať, že sa potom nebude uchádzať o prácu v cirkvi.
Právnici sú pri posudzovaní kauzy nejednotní. Podľa zástupcu ombudsmana Alberta Takácsa si neštátne inštitúcie môžu stanoviť podmienku, že výučba súvisí s prácou, ktorú oprávňuje vykonávať. Podľa právnika Gábora Halmaia naopak štúdium nie je zároveň povolanie. „Nesúvisí to priamo s náboženským životom. Škola preto nemôže uplatňovať podobné obmedzenia."
„Pravidlá univerzity nemôžu anulovať ústavu a v tej je zákaz diskriminácie," reagoval minister školstva Bálint Magyar. Na vylúčenie študenta by podľa neho univerzita nemala právo ani vtedy, ak by ju výhradne financovala cirkev. Károliho univerzita však žije zo štátneho príspevku. Ministerka pre rovnosť šancí Katalin Lévaiová študentovi ponúkla prácu na svojom úrade a snažila sa mu zariadiť prestup na inú školu.
Škandál prišiel v čase, keď sa maďarské cirkvi chcú obrátiť na ústavný súd, aby ich inštitúcie nespadali pod antidiskriminačný zákon, ktorý začne platiť v Maďarsku od začiatku februára. Autonómia cirkví im podľa nich umožňuje uplatňovať vlastné morálne normy, ktoré sú vraj prísnejšie, než aké platia všeobecne.
Zákon sa nevzťahuje na otázky spojené s náboženským životom, napriek žiadosti cirkví však platí aj pre cirkevné školy, nemocnice či sociálne ústavy. Cirkevné inštitúcie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť a poberajúce štátnu podporu by podľa biskupa Andrása Veresa nemohli odmietnuť prijať do zamestnanie rozvedených alebo ľudí, čo nežijú podľa prikázaní.
