Slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká v nedeľu na mestskom štadióne v Skopje posledné stretnutie v kvalifikácii o MS 2002, kde máme už isté tretie miesto. Ide iba, alebo predovšetkým, o prestíž. Tréner JOZEF ADAMEC na záver včerajšej tlačovej besedy s novinármi, na ktorej pôsobil veľmi pokojne a vyrovnane, povedal, že „s niektorými z vás sa mi spolupracovalo dobre, s inými horšie, ale nevylučujem možnosť sadnúť si s každým za stôl.“ Jeho reakcie v rýchlej besede boli zaujímavé.
Čo ste povedali hráčom na zraze?
„Že ideme hrať kvalifikačný zápas. Kto chce ísť, nech zostane, kto nie, nech ide domov. Nie je to obyčajný zápas, ale reprezentácia.“
Zdvihol sa niekto?
„Nie, všetci zostali sedieť.“
Je to vaše posledné vystúpenie pri reprezentácii. S akými pocitmi naň idete?
„Je to síce asi môj posledný zápas, ale ja by som sa sám nominoval na ďalšiu prácu. Nemám však silu, nie som schopný, aby som to presadil. Keď skončím, poďakujem sa tým, s ktorými som spolupracoval.“
Čakali ste, že posledný zápas bude za tejto situácie?
„Nie. Veril som, že budeme ešte v hre o postupové či barážové miesto. Prehra v Azerbajdžane bola pre mňa najväčším sklamaním. Tá nás vyradila z hry.“
Z hlasu cítiť, že sa vám neodchádza ľahko, že by ste boli ochotný ťahať futbalovú káru ďalej.
„Dobre ste to pochopili. Ja som presvedčený, že som urobil kus dobrej práce. Urobil som aj chyby, ale nie také, aby som bol odvolaný. Ja totiž odchádzam preto, lebo sa mi končí zmluva a o mojom ďalšom osude rozhodne výkonný výbor zväzu. Neskončil som s fiaskom, debatu na takúto tému ani nepripúšťam.“
S akým cieľom pôjdete na duel v Skopje?
„Vyhrať. Odohrať dobrý zápas. Chcem sa rozlúčiť s reprezentáciou peknou hrou a víťazstvom. Bude to ťažký zápas, títo južania sú dobrí, tvrdí, nekompromisní. Na ihrisku sa však ukáže, kto čo dokáže.“
Museli ste urobiť až štyri zmeny v nominácii. Zaskočilo vás to?
„Náhradníci sú tu na to, aby dokázali, či sem patria. Ja si myslím, že áno. Až budúcnosť ukáže, či sme správne povolali.“
Sú vybraní tak, aby nahradili práve chýbajúcich?
„Vypadli Labant a Michalík, ktorí mali miesto v mužstve, podobne Demo. Všetci sú z ľavej strany. Túto sme posilnili náhradníkmi, ale siahli sme aj po Šoltisovi, lebo je ľavák, hoci nebol medzi náhradníkmi. Ľavák je aj Hornyák. V útoku namiesto Vitteka dostal šancu Reiter.“
Dostanú sa do základnej zostavy?
„Asi začneme v základe so skúsenou partiou, ale v priebehu by mali dostať šancu aj noví.“
Máte už premyslenú taktiku na zápas?
„Mám. Predostriem ju až po pohovore s hráčmi.“
V súvislosti so situáciou okolo štartu Rakúšanov v Izraeli a odmietnutia hráčov cestovať tam ste sa neobávali podobného syndrómu v mužstve?
„To nie je otázka pre mňa. Ja nie som minister zahraničných vecí, nie som kompetentný na otázku bezpečnosti odpovedať. Ja i hráči sme pripravení, aby sme zápas odohrali. Nikto z mužstva cestovať do Macedónska z bezpečnostných dôvodov neodmietol, takže nemáme čo riešiť.“
Ak by ste sa dostali do podobnej situácie, ako by ste ju riešili?
„Opäť to nie je otázka, ktorú treba riešiť. Je to hypotetické. Nechcem predbiehať udalosti, ktoré však nie sú podľa mňa v takom rozsahu, ako musí riešiť Izrael.“
Budete ochotný podeliť sa so svojimi poznatkami z vedenia mužstva aj so svojím nástupcom?
„Keď som sem prišiel, nenašiel som nič. Ani kazetu, ani poznámky. Teraz je tu všetko. Ale som ochotný sa o poznatky podeliť.“
Aj napríklad s tým trénerom, ktorý bol pred vami?
„Ja som nenarážal na Jožka Jankecha, išlo o princíp, že tu na zväze nič nebolo a teraz je.“
Chystáte sa urobiť hodnotenie pôsobenia a osobitne kvalifikácie?
„Áno. A kedykoľvek som ochotný o tom debatovať.“
Máme podľa vás dosť typov na reprezentačného trénera?
„Máme trénerské osobnosti, ale ja nemôžem meno vysloviť, to by nebolo seriózne. Máme osobnosti, len ich za živa nechceme z nich urobiť.“
Mali sme aj predtým?
„Áno, hovoríme v minulom čase o osobnostiach pána Šťastného, Malatinského, Vičana, ale počas kariéry doma boli neraz odvolaní, nie vami novinármi, funkcionármi, ale na nátlak verejnosti, boli napádaní fanúšikmi. A to je aj teraz. Problém nie je v tréneroch. Chodíme po svete, videli sme, čo sa robí. V ničom nás nikde neprekvapili. Chcem však ešte raz zdôrazniť, že trénerské osobnosti na Slovensku máme. Často však bývajú nedocenené. U nás je totiž praxou, že ak sa nedarí, odvolá sa tréner. Pritom z deväťdesiatich percent sú za to zodpovední hráči, ktorým sa nechce trénovať. Taká je pravda!“
(ja)
