Nikto by to od Nemcov zrejme neočakával – podľa prieskumu Gallupovho ústavu piatim zo šiestich zamestnancov je podnik, v ktorom pracujú, ľahostajný. Národohospodárske škody a prestoje, ktoré podnikom ľahostajnosťou zamestnancov vznikajú, sa odhadujú na 436,4 miliardy mariek, čo je objem súčasného štátneho rozpočtu Spolkovej republiky.

V štúdii, ktorá vznikla ako výsledok prieskumu vykonaného počas letných mesiacov, sa zamestnanci delia na tri skupiny. Za „neangažovaných“ označuje Gallupov ústav tých, ktorí si povinnosti síce plnia, ale k svojmu podniku nemajú žiadny vzťah. Najhorší sú však „aktívne neangažovaní“.

Tvoria asi 15 percent všetkých nemeckých zamestnancov. Svojim podnikom škodia agresivitou voči spolupracovníkom a veľmi často chýbajú na pracovisku. „Angažovaní“ sú tí, ktorí takmer nikdy na pracovisku nechýbajú a úplne sa identifikujú s podnikom.

Výpočet toho, čo sa neangažovaným vyčíta, je veľmi dlhý. Napríklad dvakrát častejšie chýbajú na pracovisku, 59 percent neangažovaných premýšľa aj o tom, že by v budúcich dvanástich mesiacoch mohli dať výpoveď, a len každý tretí odporúča svojim známym výrobky závodu, v ktorom pracuje.

„Každý z týchto neangažovaných pracovníkov spôsobuje podniku ročne priemerne škodu 11-tisíc mariek,“ hovorí Marco Nink z Gallupovho ústavu. A hneď aj vysvetľuje, čo uvádzajú „neangažovaní“ na svoje ospravedlnenie: zodpovednosť za ich nedostatočnú motiváciu nesie vraj vedenie podniku, ktoré sa nestará o osobnosť svojich podriadených“.

Prieskum okrem iného zistil, že s dĺžkou zamestnania nespokojnosť zamestnancov rastie. Jedno východisko, ako tento jav aspoň čiastočne zmierniť, vidí Nink v pravidelnom doškoľovaní a ďalšom vzdelávaní pracovníkov.

V porovnaní so Spojenými štátmi je Nemecko, pokiaľ ide o angažovanosť zamestnancov, značne pozadu. V USA sa angažuje pre svoj podnik takmer každý tretí – teda dvakrát toľko zamestnancov ako v Spolkovej republike. Teraz Gallupov ústav štúdiu, na ktorej sa pracuje už dvadsaťpäť rokov, dokončuje. Budú v nej publikované výsledky analýzy dôvodov vedúcich k rozdielnej nespokojnosti v Spojených štátoch, Spolkovej republike, Japonsku a vo Veľkej Británii. Štúdia bude publikovaná koncom novembra.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn