Rakúska atlétka Stephanie Grafová, sedemnásobná medailistka z vrcholových podujatí v behu na 800 metrov, oznámila minulý týždeň nečakane odchod z vrcholového športu. Bojovníčka na pohľadanie, najvážnejšia súperka fenomenálnej Mozambičanky Marie Mutolovej, víťazka nad onkologickým ochorením, vzdala súboj s nedostatkom motivácie. A to just v olympijskom roku - alebo práve preto.
Príčiny rozhodnutia vysvetlila 30-ročná Grafová priateľom a priaznivcom na vlastnej internetovej stránke z dovolenky v Kapskom Meste v Južnej Afrike.
Keď je zrazu všetko jedno
„Viem, musí to byť pre vás ako blesk z jasného neba, ale s touto ideou som zápasila takmer štvrť roka a často som sa radila aj so svojím psychológom. Posledné týždne boli mimoriadne tvrdé, vyplnené intenzívnou prípravou na sústredeniach. Hillary, môj nový tréningový partner z Kene, ma spočiatku vedel strhnúť, jeho nákazlivý optimizmus v očiach ma dokázal motivovať. Ale počas Vianoc ma znovu prepadla myšlienka ukončiť kariéru, túžila som môcť ostať doma a naplno si užívať sviatky. Vlastne dopriať si všetko, čo bolo v minulosti tabu: môcť jesť čokoľvek, na čo mám chuť, dlho spať, lyžovať, a nie dvakrát denne behať po kopcoch alebo inak trápiť svoje telo."
Koncom decembra mala Grafová vo viedenskej hale naplánovaný ťažký intervalový tréning: štyrikrát 500 m, päťkrát 400 m, päťkrát 200 m. Časy mala nezvyčajne pomalé, nechcelo sa jej. Prvý raz v živote sa jej stalo, že jeden z úsekov vynechala. „A nemala som pri tom absolútne žiadne výčitky svedomia. Bolo mi to jedno," priznala. Koniec. Zo sekundy na sekundu vyprchala jej charakteristická vlastnosť - ctižiadostivosť.
O túžbe nič si neodoprieť
„Nechcem o behaní nič počuť. Odteraz budem mať na raňajky praženicu na slaninke, na obed hamburger s hranolčekmi a k tomu fľašu červeného vína. Budem robiť všetko, čo som si pätnásť rokov musela odopierať," povedala strieborná olympijská medailistka zo Sydney pre denník Die Presse.
Uvedomila si, že sa už nedokáže prinútiť k podobným galejam, ktoré jej priniesli úspechy v predchádzajúcich sezónach (11 tréningových jednotiek v týždni!) a ktoré boli nevyhnutnou podmienkou splnenia posledného sna - zisku olympijskej medaily v Aténach. Keď jej zavolal istý viedenský žurnalista a pýtal sa obligátne na tohtoročné ciele, špeciálne na OH, v tej chvíli si uvedomila, že vlastne v úspech na hrách neverí. Odletela do Južnej Afriky, opäť začala trénovať s Hillarym, no zistila, že ani on ju už nedokáže poblázniť. „Sedemdesiat percent môjho organizmu chcelo ďalej behať, a to je príliš málo," skonštatovala.
O najúžasnejšom momente
Zlomovým okamihom v živote mimoriadnej atlétky bola operácia tumoru v roku 2002. Vrátila sa v nasledujúcej halovej sezóne, na marcových majstrovstvách sveta v Birminghame získala striebro. Toto obdobie poznačilo a zmenilo Grafovej život. Spoznala, že šport už nie je pre ňu tým najdôležitejším. „Najúžasnejší moment som zažila, keď som sa prebrala po operácii a zistila som, že dokážem hýbať prstami na nohách. Odľahlo mi - nie som ochrnutá. Musela som neskôr vynaložiť nesmierne veľa síl, aby som sa vrátila na dráhu. Zabojovala som a dosiahla som čosi, čo sa zdalo nemožné. Comeback na halových majstrovstvách sveta ozdobený striebrom. Ten výsledok znamenal pre mňa veľmi veľa, vážim si ho viac ako druhé miesto na olympijských hrách v Sydney. Najkrajšia medaila na ukončenie kariéry," spomínala.
O pocite absolútnej istoty
Prečo však padlo rozhodnutie práve v týchto dňoch? Atlétka vysvetľuje: „Pretože stojíme na prahu novej sezóny. Pretože som si chcela byť absolútne istá. Pretože som čakala, kedy získam pocit, že rozhodnutie nikdy neoľutujem. A okrem toho som už vo veku, keď človek, a žena predovšetkým, rozmýšľa viac o budúcnosti."
V jednom z rozhovorov sa novinári Grafovej spýtali, či má pocit, že v živote čosi zameškala. „Mala som fázy, keď som si túto otázku kládla. Oplatila sa vôbec tá drina? Práve po dosiahnutí úspechu som sa vždy presvedčila, že to nebolo márne. Boh mi daroval športový talent a ja som sa pokúsila z toho vyťažiť maximum."
Mala smolu. Behala v časoch, keď osemstovke vládla bezkonkurenčná Mutolová, olympijská víťazka zo Sydney a úradujúca majsterka sveta, najlepšia svetová atlétka 2003, jediná majiteľka vlaňajšieho jackpotu Zlatej ligy. Rakúšania prišli o olympijskú nádej, u Stephanie Grafovej prevládla túžba po normálnom živote.
Vizitka Stephanie Grafovej
Narodená: 26. apríla 1973 v Klagenfurte
Miery: 170 cm, 58 kg
Rodina: rozvedená, bez detí
Vzdelanie: študovala matematiku a taliančinu
Koníčky: pes Nike, záhradka, byt, víno
Obľúbené jedlo: korutánske rezance starej mamy
Obľúbený nápoj: rizling vlašský, veltlín zelený
Najväčšie úspechy: ME 1998 v Budapešti - bronz, halové ME 2000 v Gente - zlato, OH 2000 v Sydney - striebro, halové MS 2001 v Lisabone - striebro, MS 2001 v Edmontone - striebro, halové ME 2002 vo Viedni - striebro, halové MS 2003 v Birminghame - striebro. Rakúska športovkyňa roku 2001.
Osobné rekordy: 800 m - 1:56,64 (2000), 800 m (hala) - 1:55,85 (2002).
