Napadli židovské cintoríny v Mozire, Hrodnom, Rogačeve aj minské synagógy. Na rozdiel od európskych vlád režimu Alexandra Lukašenka to nestálo ani za reakciu. Aktivisti za ľudské práva hovoria o tichom štátnom súhlase.
Po sérii výčinov vandalov sa bieloruský emigrant žijúci v USA a prezident Svetovej asociácie bieloruských židov Jakov Gutman rozhodol požiadať o pomoc priamo prezidenta Lukašenka. Postavil sa pred prezidentskú kanceláriu s transparentom: „Alexander Grigorievič, prosím, zastavte ničenie synagóg, cintorínov a pamätníkov holokaustu. Jakov Gutman."
Okamžite ho zatkli a obvinili z priestupku typického pre Lukašenkov režim - z „nezákonného protestu". Gutman nakoniec vyviazol len s varovaním.
Miestne židovské spolky Gutmana údajne kritizovali, že s nimi protestnú akciu nekonzultoval. Gutman zasa vyhlásil, že miestne spolky nie sú v kampani proti antisemitizmu dosť dôrazné.
Pre bieloruského občana však akákoľvek kritika Lukašenkovho režimu znamená v lepšom prípade zatknutie alebo napadnutie maskovanými civilmi. V horšom prípade kritik jednoducho zmizne - ako sa to za posledných desať rokov stalo už niekoľkým novinárom a opozičným aktivistom.
Na bieloruskú prokuratúru medzitým prišla sťažnosť bieloruskej židovskej asociácie na prejavy rasovej nenávisti kníhkupectva spoločnosti Pravoslávna iniciatíva, píše agentúra Prima News. V predaji kníhkupectva sa niekoľkokrát objavili zakázané antisemitské publikácie, ktorých rozširovanie je podľa bieloruských zákonov trestné.
Bielorusko bolo pred 2. svetovou vojnou domovom jednej z najväčších židovských komunít v Európe.
Autor: Zuzana V. Očenášová
