John Kerry sa stal prekvapivým víťazom v Iowe. FOTO - REUTERS
Víťazstvo Johna Kerryho je nepochybne prekvapením najmä pre Howarda Deana. Ten ešte pred dvoma týždňami medzi demokratmi viedol rebríčky popularity a mal aj v Iowe najväčšie šance. Kerry ho však prevalcoval. Vyhral s náskokom 20 percent. Z Deana - lídra sa stal Dean - jeden z favoritov.
Víťazstvo v Iowe znamená pre Kerryho veľa, v žiadnom prípade však neznamená, že sa stal jednotkou demokratického súboja. Celkom iste túto pozíciu zobral Deanovi.
Dean, Clark a Edwards
Zdá sa, že jeho hlasný a radikálny odpor voči prezidentovi Georgeovi Bushovi nestačí. Analytici čítajú výsledky z Iowy ako odkaz, že až príliš veľa demokratov pochybuje, že Dean môže naozaj vládnuť. Sú spokojní, že niekto tak razantne napáda Busha, ale neveria že je ten pravý. Predsa len nemá žiadne skúsenosti z Washingtonu. Napriek tomu zostáva v hre, keď nič iné, zozbieral stále najviac peňazí, a to sa počíta.
Kerryho ťaženie môže ešte viac mrzieť Wesleyho Clarka. Bývalý generál NATO s ním v posledných týždňoch na diaľku bojoval o pozíciu alternatívy voči Deanovi. Clark a spolu s ním aj senátor Joseph Lieberman do Iowy nešli a sústreďujú sa na budúcotýždňové primárky v New Hampshire. Ak tam Kerry dokáže preniesť aspoň časť úspechu z Iowy, môže Clark ľutovať. Práve on je totiž tretím do partie. Lieberman stráca.
Posledným kandidátom, ktorý má stále šancu, je prekvapivo druhý z Iowy, senátor John Edwards. Potrebuje však čo najrýchlejšie zohnať podstatne viac peňazí.
Celkom isté je po Iowe len to, že sen o Bielom dome definitívne vzdal kedysi jeden z najväčších favoritov: dlhoročný vodca demokratov v Snemovni reprezentantov Dick Gephardt. Pred 16 rokmi v Iowe vyhral a jedine víťazstvo mu mohlo dať potrebnú silu na ďalší zápas. Nestalo sa, a preto odchádza.
Bush berie demokratom svetlo
Kým demokrati medzi sebou všetkými silami bojujú o miestenku do finálového ringu, republikáni majú svojho lídra jasného. George Bush to patrične využíva. Z Bieleho domu v kľúčových momentoch určuje témy, o ktorých sa hovorí a demokratom berie väčšinu pozornosti.
Pred Vianocami sa mohol pochváliť chytením Saddáma, na Nový rok oznámil plán pracovných povolení pre nelegálnych imigrantov, pred týždňom rozpovedal Amerike svoj sen o dobytí vesmíru a dnes v noci prebil všetky tromfy demokratov správou o stave únie.
Každoročný príhovor pred oboma komorami Kongresu mu na hodinu zaistil pozornosť celej krajiny a všetkých médií. A dal mu príležitosť zopakovať všetky úspechy svojho prezidentovania.
Pred dvoma rokmi pomenoval os zla, vlani zavelil do útoku na Irak a teraz chcel ukázať, čo všetko jeho tvrdý postoj priniesol. Ako modelový príklad mu podľa denníka The New York Times mala poslúžiť Líbya: jedna z najhorších a nejnebezpečnejších diktatúr posledných desaťročí sa teraz postupne pokúša vrátiť medzi normálne krajiny.
Po minulé roky bola hlavnou pasážou Bushovho prejavu zahraničná politika, ale v roku volieb je viac ako svet domáca ekonomika, zdravotná starostlivosť, rodina, zamestnanosť.
Demokrati za to všetko prezidenta napádajú a vďaka tomu vyhrávajú svoje vnútorné súboje, Bush včera mohol pokojne povedať svoju verziu tohto príbehu. A to nie je málo.
