Aj sociálni pracovníci vidia veľké rozdiely: „Sú rodiny, ktoré dajú deťom všetko, na čo si len pomyslia. A sú deti, ktoré vyberajú zo smetných košov nedojedené desiaty."
„Kedy už konečne zavedú v školách uniformy, aby deti bohatých neodstrkovali chudobnejšie deti a nevysmievali sa im?" rozčuľuje sa Karol. T. z Trnavy.
Posmievajú sa skutočne deti svojim rovesníkom, ktorí nemajú na tenisky Nike, alebo je im jedno, čo má ich kamarát oblečené?
Jana Svetlíková pracuje ako školská psychologička iba prvý školský rok, ale zatiaľ sa nestretla s tým, že by si deti vytvárali kamarátstva podľa oblečenia. „Podľa mojich skúseností sa deti porovnávajú inak. Vedia o sebe, kto je z akej rodiny, ale sami si vytvárajú iné kritériá, podľa ktorých sa hodnotia," hovorí Svetlíková. „Neviem, ako je to na iných školách, ale tu sa deti navzájom posudzujú skôr podľa povahových vlastností a známok. Najuznávanejší sú spravidla skôr tí priemerní, alebo mierne nadpriemerní žiaci. Tí, ktorí sú odstrkovaní, patria väčšinou medzi veľmi dobrých, alebo veľmi slabých žiakov."
A čo si psychologička myslí o nápade zaviesť do škôl uniformy?
„Je to zaujímavá myšlienka, ale v našich končinách neobvyklá. Neviem, s akou odozvou by sa stretla," uvažuje Jana Svetlíková. „Možno by to vyriešilo problém, ak taký je, porovnávania sa detí podľa oblečenia. Ale na druhej strane nie každému uniforma pristane. Niekto v nej môže vyzerať veľmi dobre a niekomu „nepadne"."
ANKETA
Majú vaše deti problémy v škole, ak sa neobliekajú do značkových búnd a tenisiek? Myslíte, že by problémy s nárokmi mládeže na obliekanie vyriešili uniformy?
Lívia Nemčovská, Bratislava: „Mám dvoch synov, ale problémy s oblečením medzi spolužiakmi nemá ani jeden. Starší síce odmieta nosiť veci kúpené na trhu, ale to hlavne preto, že sú nekvalitné a rozpadnú sa. Keď sa nám však podarí kúpiť v akcii trebárs adidasky, tak sa teší, že má dobrú vec. Keby chceli v škole zaviesť uniformy, bola by som proti. Na strednej škole sme museli nosiť modré plášte a nenávideli sme to. Uniforma nič nevyrieši. Keď sa deti chcú vysmievať spolužiakovi, budú sa, aj keď budú mať všetci rovakú uniformu."
Jana Blašková, Zvolen: „Máme dve dievčatá a dvoch chlapcov, takže peňazí na šaty nemáme prebytok, ale keď dostanú raz za čas niečo pekné, vážia si to a šetria. Preto môžu nosiť veci po sebe. Niekedy dostanú aj veci po bratrancovi. Nikdy nerobili kvôli oblečeniu cirkus. Manžel by im dal. A keby boli uniformy, tiež by sme ich museli platiť a ktovie, aké drahé by to bolo."
Eva Zelinská, Bratislava: „Jediný problém, ktorý som doteraz mala v súvislosti s oblečením v škole, bol ten, že si nás niekoľko mamičiek predvolala učiteľka, pretože naše dcéry nosia tričká, ktoré nevhodne odhaľujú pupok. Bolo leto, dievčatá mali deväť rokov a tričká boli tak asi po pás. Inak dcéra má len desať a zatiaľ nosí to, čo jej kúpim. Aj keď som si tento rok všimla, že si s kamarátkou porovnávali, čo ktorá dostala na Vianoce. Ale myslím, že ak sa deti vysmievajú spolužiakom kvôli oblečeniu, učiteľ by to mal vyriešiť. Uniformy? Neviem, veď tie by sa nosili asi iba v škole a deti sa stretávajú aj inde."
Marta Ševčíková, Malacky: „Syn má osemnásť a dosť si potrpí na svoje oblečenie. Radšej má dve tričká namiesto štyroch, ale značkové. A keď mu poviem, že mu tri tisícky na tenisky nedám, radšej si doloží z vreckového alebo z toho, čo si zarobí a nepôjde trebárs do kina." (gal)
