Každá škola by si mala začiatkom roka vytvoriť pravidlá proti šikane. FOTO - ARCHÍV

„Medzi ľuďmi prevláda predstava, že k vzniku šikanovania treba mimoriadne podmienky, napríklad prítomnosť ťažkého sadistu v triede či nedostatok prísnej disciplíny. Aj preto sa jej výskyt považuje za ojedinelý a pre život normálnych žiakov bezvýznamný jav," hovorí psychologička Eva Smiková. Upozorňuje však, že šikanovanie sa môže vyskytnúť v takmer akejkoľvek skupine a podmienky na jej vznik môžu byť úplne nenápadné. Deti sa medzi sebou postrkávajú, vysmievajú sa niektorým spolužiakom, robia si protivenstvá. Ak sa ich správanie nepodchytí, trúfalosť aktérov sa časom zvýši.

Za najlepšie riešenie, ako tento negatívny jav zo školy vykoreniť, považuje prevenciu.

„Už začiatkom roka by si mala každá škola vytvoriť presné pravidlá, z ktorých by malo byť jasné, že šikanovanie sa nebude tolerovať. Napríklad: ak sa budem na niekoho hnevať, budem to riešiť rozhovorom a nie bitkou. Nie je správne, ak sa niekomu posmievam. Deti tak pochopia, čo sa v ich triede netoleruje," hovorí Smiková.

Vytvoriť si pravidlá boja proti šikane však nie je pre školu povinné, preto nemá žiaden postih z toho, keď si ich nestanoví. „Jediným problémom je, že sa potom začnú učitelia pýtať, ako zvládnuť šikanu v triede. Ak však klíma v triede vznik šikany dovolí, jej odstránenie už nie je také jednoduché," hovorí Smiková.

Pre porovnanie, v Českej republike majú na riešenie a predchádzanie šikany aj metodický pokyn. U nás nie je, a návrh hlavného školského inšpektora, aby sme prevzali aspoň ten český, sa nestretol s pochopením ministerských úradníkov. (sr)

Ako by mali vyzerať pravidlá správania žiakov?

Deti by mali vedieť a učitelia by im mali jasne povedať, že:

* nemajú schvaľovať násilnícke a hrubé správanie spolužiakov

* sa nemajú posmievať spolužiakom, ktorí sú im nesympatickí, sú slabší, hendikepovaní alebo nejakým spôsobom iní ako ostatní

* nemajú nekriticky vychvaľovať tých, čo sú v triede populárni

* nemajú sa mlčky pozerať na nespravodlivý hnev a konanie, nečestné a povýšenecké správanie, ponižovanie druhých. Ak sa stanú svedkom takéhoto správania, majú o tom informovať rodičov alebo učiteľku a to aj vtedy, ak sa im násilník vyhráža bitkou či iným trestom. (Musia však zároveň vedieť, že ich učiteľ či rodič ochránia.)

* nemajú sa pripojiť z pocitu strachu k tomu, čo šikanuje.

Kto bol aktérom šikany?

Spolužiak 58 %

Iný žiak 33 %

Učiteľ 2 %

Iná osoba 7 %

Kedy sa to stalo (stáva)

Cez prestávku 56 %

Po vyučovaní 17 %

Počas vyučovania 13 %

Pred vyučovaním 10 %

Pri obede 4 %

Kde sa to stalo?

V triede 40 %

Na chodbe 24 %

Vonku 12%

Pred školou 9%

Na ihrisku 4 %

V telocvični 6 %

Na WC 4%

Povedal si to niekomu?

Áno 69 %

Nie 31 %

Komu?

Rodičovi 33 %

Kamarátovi 49 %

Učiteľovi 13 %

Iné 5 %