Dnes sa definitívne začal volebný maratón, ktorý zamestná Ameriku počas celého roka. Demokrati sú v ňom o krok ďalej a už dnes ráno spoznajú víťaza straníckych volebných zhromaždení v štáte Iowa. O tom, kto sa na začiatku novembra postaví proti jasnému kandidátovi republikánov - prezidentovi Georgeovi Bushovi - to asi ešte nič nehovorí.
Volebné zhromaždenia v Iowe si dlhé roky nik nevšímal. Za začiatok volieb sa tradične považovali primárky v New Hempshire, ktoré nasledujú o týždeň neskôr. Presne pred 28 rokmi sa však stalo čosi nezvyčajné: v ten januárový pondelok vyhral v Iowe takmer neznámy Jimmy Carter. O zopár mesiacov neskôr sa stal americkým prezidentom a ukázal, že Iowa môže byť prvým krokom k víťazstvu.
Nik z demokratov to po ňom nezopakoval, ale politológovia, analytici, volební manažéri aj novinári odvtedy voľby v tomto stredoamerickom štáte berú vážne.
V Iowe sa ukáže, kto nemá absolútne žiadne šance, a môže sa objaviť aj prvý náznak, kto by mohol mať šance najväčšie.
Celoamerické prieskumy v posledných týždňoch urobili jednotku z bývalého guvernéra štátu Vermont Howarda Deana. Vyzbieral najviac peňazí (25 miliónov dolárov) a má najväčšiu podporu (24 percent). Hneď za ním je bývalý generál NATO Wesley Clark, ktorý v čase irackej vojny boduje hlavne so zahraničnopolitickými skúsenosťami. Nemá však politickú minulosť, a preto mu mnohí neveria. Napriek tomu je v prieskumoch druhý - 19 percent.
Až za nimi nasledujú bývalý kandidát na viceprezidenta Ala Gora John Lieberman (12 %), vodca demokratov v Snemovni reprezentantov Richard Gephardt (11 %) či senátori John Kerry (7 %), alebo John Edwards (5 %).
Práve pre nich je Iowa kľúčom k možnému úspechu. Ak by sa im podarilo poraziť Deana, mohli by nahlodať jeho sebavedomie a narušiť zdanie jasného favorita. A nie je to nemožné. V Iowe totiž prieskumy hovorili čosi iné ako v celoamerickom meradle. Dean nebol prvý. Viedol Kerry a za ním boli na dostrel Dean, Gephardt a Edwards. Wesley Clark a John Lieberman do Iowy však vôbec nešli a sústreďujú sa až na New Hempshire.
Najdramatickejšie prežíva Iowu asi Gephardt. Jeho prehra môže byť konečnou. Kongresman pochádza zo susedného štátu Missouri a od začiatku hovoril, že svoj úspech postaví na štátoch amerického stredu.
V Iowe sa všetko len začína. Demokrati síce teraz bojujú medzi sebou, ale v skutočnosti bojujú hlavne s Bushom. Práve preto je to však omnoho vzrušujúcejšie ako v minulosti. V tuhej zime sa dnes ráno nášho času čakalo viac ako 120-tisíc voličov. Pred štyrmi rokmi prišla polovica.
Primárky a caucus
Cesta z Iowy až do Bieleho domu je zložitá. Na úplnom začiatku sú stranícke nominácie. Rozhoduje sa buď v primárkach, kde registrovaní členovia strany volia svojho kandidáta na prezidenta, alebo na caucusoch (staré indiánske slovo). Z miestnej úrovne sa prechádza na obvod, okres, štát a v júli sa v Bostone stretnú zástupcovia všetkých štátov a určia oficiálneho kandidáta strany.
Caucus v praxi predstavuje stretnutia registrovaných voličov, ktorí vyberajú najlepšieho kandidáta. Na rozdiel od primárok nejde len o voľbu. Caucus je verejnou debatou. V Iowe sa voliči zídu v jednej z 1993 volebných miestností. Po diskusii odídu do rohu miestnosti a dajú tak nohami najavo, ktorému kandidátovi dávajú hlas. Voliči skupinky, ktorá nemá 15 percent hlasov, musia sa buď pridať k väčšej, alebo odísť domov bez toho, že by reálne niekomu dali hlas.
Historici a politológovia hovoria, že to bol pokus priblížiť voľby čo najbližšie k ľuďom. Dokázať, že politika je vec verejná. Skutočnosť je však iná. Tí, ktorí sa na volebných zhromaždeniach opakovane zúčastnili, hovoria, že z ideálnej predstavy sa vyvinul sofistikovaný systém kupovania voličov. Rozdiel oproti iným voľbám je v tom, že politici musia ísť naozaj medzi ľudí a oslovovať najmenšie skupiny voličov.
Voľby v Iowe sú preto aj o tom, že kandidáti dávajú miestnym školám počítače, hovoria o lokálnych problémoch a v snahe zapáčiť sa miestnym sú ochotní jesť aj kukuricu, ktorá je pre Iowu typická. (kos)
Howard Dean
bývalý guvernér štátu Vermont je najsilnejším kritikom vojny v Iraku a ekonomického programu prezidenta Busha.
Joseph Lieberman
senátor za Connecticut, podporoval Bushovo ťaženie proti Saddámovi Husajnovi, šokovala ho podpora Ala Gora Deanovi.
Richard Gephardt
dlhoročný vodca demokratov v Snemovni reprezentantov, pôvodne ho považovali za tohtoročného favorita, teraz však stráca
John Edwards
senátor za Južnú Karolínu, usiluje sa vystupovať ako obhajca pracujúcich.
Al Sharpton
černošský reverend, orientuje sa hlavne na černošských voličov, ktorí tradične nechodia voliť.
Wesley Clark
bývalý vrchný veliteľ NATO - velil zásahu aliancie v Kosove, stoja za ním Clintonovi ľudia.
John Kerry
senátor za Massachusetts, v celoamerickom meradle sa mu nedarí, ale v Iowe dokázal zabrať.
Dennis Kucinich
kongresman, je jedným z najľavicovejších kandidátov, chce utvoriť ministerstvo mieru a vládnu pomoc chudobným.
