Povedala to komisárka EÚ pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Anna Diamantopuluová. Na stretnutí ministrov európskej zamestnanosti komisárka dodala, že takáto investícia je ziskovejšia, i keď menej hmatateľná než výdavky na infraštruktúru. Pri rozhodovaní o použití štrukturálnych fondov z Európskej únie Írsko stálo častokrát pred otázkou, či investovať peniaze na obnovu budov škôl alebo do učiteľov, ktorí v školách vyučujú. Írsko si vždy zvolilo druhú možnosť.
Hospodársky vzostup Írska v 90-tych rokoch bol pevne zakotvený vo vzdelaní a školeniach a krajina je preto v rámci EÚ považovaná za krajinu s vysoko kvalitnou pracovnou silou. Keďže Írsko disponuje limitovanou priemyselnou základňou a populáciou iba štyroch miliónov obyvateľov, ponúkajú ho ako perfektný model pre niektoré z krajín vstupujúcich v máji do Európskej únie, napríklad, pre Slovinsko, Maltu a Pobaltské štáty. V roku 1973, kedy Írsko vstúpilo do Európskeho spoločenstva, predchodcu EÚ, jeho hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu tvoril iba 60 % priemeru EÚ, no teraz už zaznamenáva okolo 125 %. Za posledné štyri roky írsky HDP narastal priemerným ročným tempom rastu 7,6 %, čím predstihol rast v ktorejkoľvek krajine EÚ. Miera nezamestnanosti, ktorá sa v 80-tych rokoch nachádzala na úrovni 17 %, je teraz pod úrovňou 5 % a časy, kedy írski nezamestnaní odchádzali z krajiny hľadať si prácu, sú už dávno preč.
Paradoxom zostáva, že rozmach v Írsku v 90-tych rokoch spôsobil nárast cien, a tým sa krajina stala jednou z najdrahších v EÚ. S rastom cien tovarov však vzrástla aj cena práce, čo spôsobuje, že rôzne spoločnosti presúvajú svoje podniky do iných štátov, a to pre Írsko znamená pokles pracovných miest. Prieskum nezávislej obchodnej organizácie (ISME) ukázal, že 35 % írskych priemyselných výrobcov zvažuje možnosť presunu firmy alebo jej časti do krajín s lacnejšou pracovnou silou, vrátane štátov východnej Európy.
