Americkí vojaci prehľadávajú miesto útoku. FOTO- REUTERS
Drvivá väčšina obetí explózie sú Iračania. Výbuch môže byť napriek snahe Američanov ďalším dôvodom, aby sa OSN do krajiny nevrátilaBAGDAD - Päťsto kilogramov výbušnín uložených v aute spôsobilo mohutnú explóziu pred jedným z najstráženejších objektov v irackom hlavnom meste - sídlom spojeneckých síl. Nešlo len o útok na spojencov, ale aj na Iračanov, ktorí sú v ústredí zamestnaní. Tvoria aj prevažnú väčšinu obetí. Podľa rôznych zdrojov si výbuch vyžiadal 20 - 25 ľudských životov a zranil viac ako 60 ľudí. AFP uvádza 130 zranených. Za informácie vedúce k páchateľom ponúkajú Američania 25-tisíc dolárov.
Útok je najhorším od zadržania Saddáma Husajna v decembri minulého roka a jedným z najzávažnejších od ukončenia hlavných bojov. Odohral sa pri jednej zo vstupných brán do objektu obklopeného múrmi a ostnatým drôtom. Podľa svedkov sa k bráne vyrútilo auto a vybuchlo. „Obrovskú bránu vyhodilo do vzduchu ako nič," povedal agentúre AP jeden zo svedkov.
„Neviem, ako som sa dostal zo svojho auta, ktoré sa premenilo na pec," opisoval výbuch agentúre AFP taxikár Džalal Alwan. Tvrdil, že po výbuchu dopadali ľudské telá jedno na druhé.
Výbuch bol podľa odborníkov dielom samovražedného atentátnika. „Urobili to útočníci zo zahraničia," tvrdí iracký policajný šéf, generál Ahmed Ibrahim. „Je to proti islamu. Tí ľudia nechceli zasiahnuť koalíciu, ale Iračanov." Generál útok pripisuje tým, čo chcú návrat Saddámovej strany Baas k moci.
Útoky na irackých spolupracovníkov koaličných vojsk majú stúpajúcu tendenciu a podľa analytikov udržujú v krajine pocit neistoty a chaosu.
Včera pri Tikríte, rodnom meste Saddáma Husajna, zahynuli pri explózii bomby v aute dvaja Iračania. Nie je jasné, či bombu prevážali, alebo vybuchla predčasne, keď sa chystali na samovražedný atentát.
Včerajší výbuch môže vážne ohroziť americké snahy o návrat OSN do Iraku. Dnes má o pláne Američanov, aby sa OSN v Iraku podieľala na volebnom procese a odovzdávaní moci, rokovať s generálnym tajomníkom organizácie Kofim Annanom civilný správca Iraku Paul Bremer. OSN sa návratu do Iraku zdráha - pre zlú bezpečnosť aj obavy, že by svojou prítomnosťou legalizovala okupáciu krajiny spojencami.
Američania chcú OSN v krajine na to, aby im pomohla komunikovať s irackými vodcami, hlavne z radov šíitov, ktorí odmietajú koncepciu odovzdávania moci tak, ako ju navrhuje Washington. Požadujú väčšie zastúpenie priamej demokracie aj to, aby dočasnú irackú vládu volili všetci občania, a nie zástupcovia vybraní v regionálnych voľbách. Mnohí odborníci však tvrdia, že Irak nie je na priame voľby vybavený ani technicky, ani mentálne. „Nemôžete chcieť slobodné, priame voľby niekde, kde ľudia behajú po uliciach so zbraňami," povedal v denníku New York Times odborník na voľby Mark Schneider.
Dánska armáda včera oznámila, že granáty, ktoré začiatkom roka objavila v Iraku, neobsahovali chemické látky, hoci prvé testy to nevylučovali.
(mik, čtk)
