Za komunistickej vlády bolo toto malé mesto zaprášeným priemyselným centrom, známym hlavne rafinériou a divočinou rozpadávajúcich sa panelákov v severnej časti. V súčasnosti Bratislava stavia svoju ekonomickú budúcnosť na využití oboch brehov Dunaja, v strede novej Európy.
„Bratislava je zlatá," tvrdí Ben Slay, ekonóm a riaditeľ regionálneho centra Rozvojového programu OSN v Bratislave. „Keď padnú hranice, jedinou prekážkou budú dopravné zápchy." Doprava je pritom hlavným tromfom v plánoch na zbohatnutie hlavného mesta. Vďaka blízkym mestám a metropolám sa Bratislava s riečnym prístavom, dosiaľ nedostatočne využívaným, letiskom, železničnými uzlami a diaľnicami môže stať potenciálnym logistickým centrom strednej Európy.
Doky na nábreží rieky sa stali provizórnou kontajnerovou konečnou, ktorú prevádzkuje medzinárodná lodná spoločnosť P&O Nedlloyd. „Leží v strede regiónu, ktorý sa stane súčasťou únie, takže je to dobré centrum pre časti Maďarska, Slovenska a Rakúska," hovorí Martin Lunák, výkonný riaditeľ terminálu EuroCont. Viedenský nákladný prístav je podľa neho preťažený, a v Bratislave sú navyše manipulačné náklady polovičné ako v Rakúsku. Mesačne zvláda prístav asi 1500 kontajnerov, železnica prepraví tri vlaky týždenne do Českej republiky, kde sa prepájajú ďalej na prístavy v Hamburgu, Bremerhavene a Rotterdame. Bratislavské letisko, ktoré už momentálne slúži ako alternatíva k Viedni pre nízkorozpočtové aerolínie SkyEurope, je odtiaľto vzdialené len niekoľko sto metrov. Dunaj je stále príliš pomalý, než aby prepravil kontajnery oveľa ďalej než do Budapešti či do Viedne, no oceľové nosníky a kotúče z košických železiarní U. S. Steel tu pravidelne nakladajú na riečne člny, ktoré ich dopravujú do celej Európy. Predstavitelia Slovenskej plavby a prístavov, majiteľa prístavu, vraj dúfajú, že získajú zákazky na dopravu áut a súčiastok z Volkswagenu a z budúcej francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroen pri Trnave.
Prístav už rozširuje kapacitu, aby zvládol veľké náklady ako uhlie, čo prichádza vlakom z Poľska, a obilie z úrodnej Podunajskej nížiny. Kapacita prístavu je pôsobivá rovnako ako strašidelná prázdnota. Ohromné žeriavy nehybne stoja, niektoré čakajú na odvoz do zberu. Nakladajú len niekoľko lodí, a priľahlá lodenica je skoro tichá. Majitelia prístavu dokonca odpredávajú časť flotily.
V rozkvete kontrolovanej komunistickej ekonomiky predstavoval Dunaj významný dopravný uzol pre výrobky ťažkého priemyslu, takže bratislavským prístavom prešlo ročne 3,5 milióna ton nákladu. Dnes je to asi milión ton ročne, ale riečna doprava vzrástla v polovici 90. rokov po dokončení sústavy Gabčíkovo-Nagymaros, vďaka čomu sa Bratislava stala posledným prístavom pre nákladné riečne člny, spôsobilé plávať po mori. Doprave pomohlo aj čiastočné zonvuotvorenie dolného Dunaja po sankciách a bombardovaní za vojny v Juhoslávii.
Členstvo v Európskej únii a vznik jednotnej hospodárskej zóny s Čechmi, Maďarmi a Rakúšanmi najviac oživí tunajší prístav, ako povedal Peter Havlík, zástupca riaditeľa Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie. „Regionálne zoskupenie štyroch štátov má ohromný potenciál. Otázne však je, či ho Bratislava úspešne využije."
Bratislava momentálne zápasí s nedostatkom bytov a s odlevom kvalifikovaných odborníkov na lepšie platené miesta vo Viedni, kam sa dá denne dochádzať. Rakúšania neradi vidia investície do železnice a ciest, ktoré by mohli ohroziť dominantné postavenie Viedne. „Vo všetkých týchto dopravných projektoch je akási rivalita," hovorí Havlík. „Vezmite si letisko: Viedeň jasne vedie a Bratislava prakticky nemá šancu dobehnúť ju."
Pre Bratislavu by spájanie s Viedňou znamenalo návrat do rakúsko-uhorskej minulosti. Vtedy mala pravidelná električka z Viedne zastávku priam pred bratislavskou operou. „Sme asi dve najbližšie hlavné mestá na svete, ale zároveň možno najvzdialenejšie," povedal starosta slovenského hlavného mesta Andrej Ďurkovský, „lebo nemáme žiadne dobré diaľničné spojenie."
Autor: PETER S. GREEN
