Je celkom pochopiteľné, že slovenský minister financií Ivan Mikloš víta návštevníkov so sebavedomým úsmevom na tvári. Bez ohľadu na 15,6-percentnú nezamestnanosť v tomto hornatom štáte s 5,4 milióna obyvateľov, rozpočtovému deficitu vo výške 4,6 % HDP a aj napriek dennému pranierovaniu vlády v slovenskej tlači.

Od 1. januára začal platiť balík Miklošových radikálnych reformných zákonov, čím sa Slovensko zaradilo medzi európske krajiny s rovnakou daňou z príjmu, zisku spoločností a maloobchodného predaja - v tomto prípade paušálnych 19 %.

Minulý rok sa na Slovensku zaviedli podobné trhovo orientované zmeny v zdravotníctve, dôchodkovom a vzdelávacom sektore. Mikloš a stredovo-pravicová vláda premiéra Mikuláša Dzurindu sa totiž snažia zmeniť Slovensko z jedného z najchudobnejších nových členov Európskej únie na stredoeurópskeho tigra.

Miklošov balíček reforiem presahuje požiadavky únie na nových členov. V skutočnosti sa úporne snažil, aby ho poslanci schválili pred vstupom Slovenska do únie v obave, že niektoré návrhy sú príliš radikálne na to, aby prešli, keď už bude štát členom.

Vek odchodu do penzie sa zvýšil na 62 rokov - doteraz ženy s deťmi odchádzali do dôchodku v 58 a muži v 60 rokoch, ľudia si na dôchodok budú musieť šetriť, výraznými zmenami prešlo financovanie nemocníc a veľká časť právomocí pri výdavkoch na školstvo prešla na mestá a regióny. Miestne orgány začali tiež vymeriavať a vyberať dane do vlastných rozpočtov.

„Chceme, aby bolo Slovensko naklonené obchodu," povedal Mikloš a pustil sa do detailného opisu svojej politiky. Predpovedal, že Slovensko by sa mohlo stať príkladom pre zvyšok Európy.

„Ak budeme pokračovať v týchto reformách," povedal Mikloš, „rast bude taký silný a pracovné miesta budú pribúdať tak rýchlo, že budeme môcť zopakovať príklad Írska." A ešte dodal: „Slovensko bude nasýtené zahraničnými investíciami."

Možno má pravdu. Francúzsky výrobca áut PSA Peugeot-Citroen potvrdil, že v Trnave vybuduje továreň v hodnote 700 miliónov eur, ktorá bude vyrábať asi 300 000 áut ročne. Volkswagen, ktorý pred 10 rokmi kúpil automobilku pri Bratislave, je najväčším súkromným zamestnávateľom v krajine. K ďalším významným investorom patria U. S. Steel, Whirlpool a MOL, maďarská ropná a plynová spoločnosť. Do užšieho zoznamu kandidátov na vybudovanie automobilovej továrne dal aj Hyundai.

Slovenské hospodárstvo by malo podľa očakávaní v najbližších rokoch rásť zhruba 5-percentnou mierou, ale medzinárodná analytická spoločnosť Economist Intelligence Unit odhaduje, že kým priemerný slovenský príjem dosiahne úroveň príjmu v súčasných 15 členských štátoch únie, môže to trvať až 38 rokov, ba aj viac.

Mikloš tvrdí, že práve preto je nevyhnutné situáciu riešiť šokovou terapiou. Lebo Slovensko po štyroch rokoch politicky rozbitej vlády, ktorá prišla po šiestich rokoch stagnácie, keď bola krajina pod nadvládou ľavicovo-nacionalistického premiéra Mečiara, zaostalo. Mečiarova autoritárska politika, rodinkársky kapitalizmus a voľné narábanie s výdavkami urobili zo Slovenska zbedačeného vyvrheľa, ktorý musel roky čakať, než ho prizvali do NATO (v roku 2002) a do Európskej únie (v roku 1999).

„Vlak napredoval bez Slovenska - takže keď sme sa v roku 1998 dostali k moci, úloha spočívala v tom nasmerovať Slovensko späť na správnu cestu," povedal Ján Figeľ, poslanec parlamentu za vládnu koalíciu a muž, ktorý viedol predvstupové rokovania Slovenska s úniou.

Dzurindovo prvé štvorročné obdobie sa premrhalo na politické handrkovanie, ale odkedy jeho strana v roku 2002 znovu zvíťazila vo voľbách, schválila vyše 150 dôležitých reformných zákonov.

Svetová banka dala Miklošovej politike požehnanie a financuje programy, ktoré pomáhajú školiť slovenských úradníkov, aby presadzovali zmeny.

Návrat na správnu cestu však nebol bezbolestný. Priemerné príjmy na Slovensku sú dnes okolo 250 eur mesačne, a zatiaľ čo príjmy v hlavnom meste tvoria zhruba 90 % priemeru únie, na chudobnom východe krajiny pri ukrajinských hraniciach je to len jedna tretina. Ledva sa pretĺkajúci Slováci obviňujú Mikloša a jeho kolegov-ministrov. „Nemajú ani poňatia, ako musíme žiť," hovorí Andrea Csibová, slobodná matka, ktorá vraj šoféruje taxík sedem dní v týždni, aby uživila svoju 13-ročnú dcéru.

Vládny recept na priblíženie Slovenska štandardom Európskej únie podľa Csibovej len zväčší utrpenie.

Rovnako vidí veci Robert Fico, 39-ročný právnik, šéf najsilnejšej slovenskej strany, stredovo-ľavicového Smeru. Smer sa vynoril sčista-jasna a v minuloročných parlamentných voľbách získal 13,46 % hlasov. Podľa neho čaká Slovensko „povstupový šok".

Fico sám seba nazýva „eurorealistom", nie „eurooptimistom". Podporil úsilie Slovenska vstúpiť do únie, no povedal, že vláda v záujme členstva obetovala priveľa a že chce predčasné voľby. „Otázka znie, ako môže človek prežiť s 250 eurami na mesiac," povedal Fico. „Viete, čo si môžete za 250 eur kúpiť v Bruseli? Taký lepší obed."

Fica mimoriadne trápia rovnaké dane a zrušenie dedičskej dane. Podľa neho majú Slováci vrodený sklon k rovnostárstvu. „Ak bude naďalej pokračovať tento typ politiky, bude tu existovať veľmi malá skupina boháčov a 85 % ľudí bude mať problémy prežiť."

Odborníci rozmýšľajú, či to štát zvládne. „Otáznikom je uskutočnenie reforiem," povedala Ingrid Brocková, riaditeľka pobočky Svetovej Banky na Slovensku, „a schopnosť odvetvových ministerstiev zavŕšiť ich."

Svetová banka pripravila pre Slovensko dva veľké balíky pôžičiek. Brocková sa však obáva, že vláda si znepriatelí voličov. „Vláda myslí síce aj na najzraniteľnejšiu časť spoločnosti, ale nerobí veľa pre to, aby objasnila, čo reformy znamenajú pre obyčajných ľudí a prečo sú nevyhnutné."

Dzurindova koalícia sa dostala k moci sľubujúc, že dostane Slovensko do Európy a urobí ho bohatým. Svojich občanov však nedostatočne pripravila na bolestný prechod a získať ich podporu nebude pre ňu ľahké. Chaos mečiarovskej éry spôsobil u mnohých Slovákov dezilúziu z politiky a politikov.

„Politická pamäť je na Slovensku veľmi krátka, takže spoločnosť nevyvíja žiaden tlak na riešenie týchto problémov," povedal Grigorij Mesežnikov, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky.

„Sklamanie z vlády sa prehlbuje," povedala sociologička Oľga Gyárfásová. „Ekonomický vplyv je jedným z pilierov tohto sklamania. Druhým je domáca politická situácia."

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Slováci sú zmätení. Zatiaľ čo asi dve tretiny očakávajú, že život sa po vstupe do Európskej únie zlepší, 80 % má stále pocit, že krajina sa uberá nesprávnym smerom. Slovenské odbory organizujú petíciu za referendum, ktoré by presadilo parlamentné voľby na jar, keď budú Slováci voliť aj prezidenta. Súčasná hlava štátu, Rudolf Schuster, stredovo-ľavicový nezávislý, sa stavia proti vláde a chce spomaliť mnohé reformy. Prieskum z minulého mesiaca prisúdil súčasnej koalícii menej než 15 % hlasov. Napriek vysokej cene za transformáciu je Fero Alexander, bratislavský profesor chémie, rád, že jeho vlasť tiež prišla na koniec dlhej cesty do Európy. „Je veľmi príjemné vedieť, že nakoniec nebudeme treťotriednymi občanmi Európy," vyhlásil, „ale len druhotriednymi."

Autor: PETER S. GREEN, novinár, spisovateľ pôsobiaci v Prahe