Slovenské komorné divadlo Martin * Jozef Gregor-Tajovský: Nový život (Oprašovačka) * Dramaturgia: Monika Michnová * Hudba: David Rotter * Úprava a réžia: Dodo Gombár * Hrajú: Ján Kožuch, Renáta Rundová, Lucia Jašková, Martin Hronský, Andrej Hrnčiar, Vladimír Kivader, Viliam Hriadeľ * Premiéra: 16. januára 2004 v Štúdiu Slovenského komorného divadla
„Netýkaj sa ma, ja ťa nerada, čo si svet pomyslí..." Takto veru nepočujete hovoriť aktérov Nového života na scéne martinského divadla. Dodo Gombár ako upravovateľ menej hraného Tajovského textu poprehadzoval slovosled, z ozembuchov a trhanov spravil chudákov, šuhaji a dievky sa mu tiež potichu vytratili, do slovníka grobianskeho Pištu naopak všeličo pribudlo. Kým v Pietorovej úprave z roku 1978 sa ešte onikalo, tu sa celá vrava i dej posúvajú do roviny prirodzenejšej pre nášho súčasníka. Azda aj pre menší vekový rozdiel predstaviteliek Katy a Aničky sa z Jahodovej ženy stala Aničkina machocha, hoci je otázne, či by vlastná matka v úlohe rivalky v láske nebola ešte lákavejšou inscenačnou výzvou. V tejto interpretácii sa totiž príťažlivosť medzi mladou svokrou a jej zaťom v pôvodnom texte len jemne naznačená pomenuje natvrdo - Kata „nekúpi" Pištu Aničke, ale samej sebe.
Možno najzávažnejší posun inscenátorov je v tom, že kým Tajovský necháva Pištu umrieť po bitke vo väzení, v novej úprave Anička privolí k novému životu s milovaným Martinom aj napriek tomu, že jej muž zostáva ešte nažive. „Mal zomrieť tiež," povzdychne si len Anička. Ktovie, či by bol takýto liberálny posun Tajovskému po vôli, inscenátorov však predovšetkým zaujímala atraktivita divadelnej inscenácie pre súčasné publikum. A tá nie je malá. Choroby zo zlého svedomia, užívanie si prepychu z nakradnutého, večné hojdačky lásky - to všetko sú aj dnes aktuálne témy, hoci polepšenie hriešnika a vrátenie spreneverených peňazí nám môže pripadať trochu schematicky napísané.
Vzťahy rozohrané civilne, ale s istým pátosom, však zaujmú. Aby sa režisér vyhol prepadu do melodrámy, umiestnil celý dej do scudzujúceho rámca divadla v divadle. A hoci všeobecne sa mi zdá tento princíp už dostatočne sprofanovaný, táto konkrétna „oprašovačka" pôsobí prirodzene. Máme šťastie, že na ňu nedorazila hosťujúca predstaviteľka Aničky, pretože z Lucie Jaškovej v úlohe zaskakujúcej šepkárky, sa vykľuje malá veľká tragédka. Renáta Rundová v postave kalkulujúcej Katy tiež dokázala, že je herečkou ako remeň, striedmou, ale presnou. Ján Kožuch sa azda až priveľmi spoliehal na podobné kreácie v jeho predchádzajúcich postavách. Pišta Andreja Hrnčiara bol správne drzý, Martin Hronský možno trochu priveľmi sladkým Martinom.
Na účelnej scéna Mareka Hollého, v striedmych kostýmoch Eriky Gadušovej a v šerosvite potláčaných citov vymaľoval Gombár výjavy z dedinského života, ktoré v nás všeličo rozhegajú, hoci od ich naskicovania ubehlo už viac ako sto rokov. Slovenské komorné divadlo touto päťstodvadsiatou druhou premiérou oslávilo šesťdesiat rokov od svojho založenia. V neľahkých časoch rekonštrukcie Národného domu i manažmentu divadla vdýchlo Novému životu celkom príjemný nový život.
