FOTO – ČTK
Jeho knihy sa po celom svete predávajú po miliónoch. Pritom svoju prvú vydal, až keď mal tridsaťosem rokov. Hneď druhá – Alchymista – urobila z neho v priebehu niekoľkých rokov jedného z najčítanejších súčasných autorov. V nákladoch kníh mu dnes konkurujú iba autorka Harryho Pottera Joanne K. Rowlingová a majster právnického thrilleru John Grisham.
Coelhov život bol taký rôznorodý a neobvyklý ako osudy hlavných postáv jeho bestsellerov. Rovnako ako jeho hrdinovia išiel vytrvalo za svojím snom. Už od detstva sa chcel venovať písaniu, cesta k spisovateľskej kariére však bola kľukatá a dlhá. Na živobytie si zarábal najrozmanitejšími spôsobmi. Niektoré z nich boli výnosné, ale duchovne ho nenapĺňali.
„Vždy som vedel, že mojím osobným príbehom, aby som použil slová z alchýmie, je písanie,“ hovorí Paulo Coelho, ktorý bol na nedávnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom jednou z najväčších hviezd.
Všade, kde sa pohol, sa hneď vytvoril húf nadšencov.
Ako vnímate eufóriu okolo seba?
„Ukážte mi človeka, ktorému by nerobilo dobre, keď na vlastné oči vidí more obdivovateľov. Navyše, ak ide o spisovateľa, je to aj príjemné pohladkanie jeho samoľúbosti.“
Kde sú hranice vašej samoľúbosti?
„Sú pohyblivé. Začínajú sa tam, kde sa končí ľudská slušnosť.“
Imre Kertész na veľtržný humbug okolo vás utrúsil, že ide len o navoňanú mydlovú operu. Čo hovoríte na kritiku?
„Každý má právo na kritiku, záleží na tom, ako ju myslí. Kritika je pre môj život veľmi dôležitá. Ba dokonca ma teší, keď vyvolávam polemiku. Znamená to, že moje knihy žijú. Nie je nič horšie ako ľahostajnosť.“
Myslíte si, že nedôvera voči vám od časti spisovateľov pramení z ich predsudkov voči autorom s vysokými nákladmi kníh?
„Je to ich problém. Pýtam sa len, či si moje knihy vôbec prečítali.“
Predsa sa len zdá, že kritici sa zhodli v jednom bode: Od Alchymistu literárna úroveň vašich kníh klesá. Prečo?
„Neviem, či klesá, pretože viem aj o iných názoroch. Napríklad, že tvorivo rozvíjam všetky nitky príbehu, ktorými som začal v Alchymistovi, a zároveň nachádzam nové.“
Ako si vysvetľujete obrovský úspech Alchymistu?
„Najviac mi čitatelia hovoria o tom, že som im priniesol nádej na život. Alchymista však nechce byť návodom, ponúka cestu za snom. Je to ako štúdium cudzieho jazyka. Človek na nej síce často robí chyby, ale nakoniec sa tam dostane.“
Je pravda, že ste Alchymistu napísali za pätnásť dní?
„Keďže chcem, aby bol výsledok spontánny, musím dať svoje poznanie rýchlo na papier. Koncepcia knihy však vo mne žije dva roky. Mám osobitý štýl, v ktorom využívam všetko, čo po dvoch rokoch vo mne zostane. Viem, že kniha je lepšia než autor, pretože on sa do nej snaží dať len to najlepšie.“
Píšete rukou?
„Nikdy. Moje myšlienky sú príliš rýchle. Pracujem na notebooku. Občas píšem aj v lietadle.“
Nedávno sa objavili informácie, že Alchymista sa má sfilmovať. Má andalúzskeho pastiera putujúceho za pokladom egyptských pyramíd naozaj hrať Laurence Fishburne – hviezda z Matrixu?
„Áno, môžem to potvrdiť, hoci som sa filmovej verzii Alchymistu dlho bránil. Knihu a film totiž považujem za úplne odlišné médiá a neverím, že z každého dobrého románu sa automaticky stane aj dobré kino. Nakoniec ma presvedčili. Čo sa týka Fishburna, nebude tam len hrať, on to aj režíruje. Laurence je veľmi príjemný a citlivý chlapík. Je to osoba, ktorej skutočne dôverujem.“
Podieľali ste sa na scenári?
„Nie, všetko je v rukách Laurencea. Aj scenár. Ja by som to urobil inak, ale na svoju víziu má každý právo.“
Vraj sa pri hereckom obsadení uvažuje o Jeremym Ironsovi a Madonne. Viete o tom niečo?
„Tieto mená som v súvislosti s Alchymistom zachytil, ale nemôžem ich účasť potvrdiť. Nebolo by zlé, keby sa vo filme objavili. Len neviem, či som ten pravý, kto má hovoriť o filmovom Alchymistovi. Mojou prácou je písať knihy.“
Raz ste spomenuli, že ste pastierom, ktorý ide za svojím snom. Čo ak ho nikdy nenaplníte?
„Nemusíte dosiahnuť svoj sen, ale nikdy nesmiete zabudnúť na to, že nejaký máte.“
Za vaším rozhodnutím putovať za snom vraj stojí vaša skúsenosť z Mohavskej púšte v Spojených štátoch. Čo ste tam zažili?
„Boli sme tam spolu s manželkou štyridsať dní, počas ktorých som prešiel dôležitú časť svojej duchovnej cesty. Vtedy som definitívne zadusil autodeštrukciu a vydal som sa na spisovateľskú dráhu.“
Chceli ste sa zabiť?
„To asi nie, ale pri hľadaní osobného príbehu som prešiel rôznymi fázami. Ako správny hippie som v šesťdesiatych rokoch žil naplno.“
Stretli ste sa počas týchto púštnych meditácií s nadreálnymi osobami tak, ako o nich píšete v knihe?
„Pochopil som, že môj anjel strážny je vždy pri mne.“
Ktoré slovo považujete za najdôležitejšie?
„Každá kniha je ďalšou kapitolou v mojom príbehu. Je akýmsi objavením a v procese písania sa mi zjavuje jedno slovo. Odvaha. Potom sa dajú robiť všetky veci, ktoré chcem. To neznamená, že nemám strach, ale snažím sa ho paralyzo-vať.“
Ako ste sa vyrovnali s tým, že ste najčítanejším brazílskym spisovateľom?
„Je to príjemný pocit a uvedomujem si aj patričnú zodpovednosť. Nechávam na samotných čitateľov, do akej miery a akým spôsobom si vyložia posolstvo mojich myšlienok. Pravda je tá, že každý spisovateľ je pri svojej práci sám, pričom sa stále snaží objaviť seba samého. Potom sa to robí s láskou a zanietením, pričom tieto veci sa cez knihu dostanú aj k čitateľovi. Avšak najlepším brazílskym spisovateľom je Jorge Amado, aj keď už zomrel. Bol to veľmi nezištný a štedrý človek, ktorý mi pomáhal v mojich začiatkoch. Ak chcete spoznať Brazíliu, čítajte Amada.“
Kde je vaše najobľúbenejšie miesto v Brazílii?
„Moje rodné Rio de Janeiro a najmä jeho pláže Copacabana. Veľa času trávim so svojou manželkou Christinou v hoteli v juhofrancúzskom mestečku Tarbes, kde obvykle píšem pod šírym nebom v parku.“
Tam vznikla aj vaša najnovšia kniha Jedenásť minút?
„Tam bola napísaná, ale bezprostredný impulz pochádza zo života.“
Prečo práve zo života prostitútky?
„Máriu som stretol vo Švajčiarsku počas jedného kongresu. Hovorila mi o svojej samote. Prišla z Brazílie a ja som ju pozorne počúval.“
O sexualite ste doteraz nikdy nepísali. Prečo práve teraz?
„Už dlhšie som chcel o sexualite písať, ale nemohol som sa chytiť silného príbehu. Mária mi ho ponúkla a jej príbeh je polovica mojej knihy. Druhá polovica sú moje reflexie.“
Vo finále nechávate Máriu vstúpiť na starobylú pútnickú Svätojakubskú cestu, ktorá prechádza Ženevou. Nie je táto symbolika pri prostitútke príliš naivná?
„Chcel som písať o posvätnej stránke sexu, nemala to byť vedecká analýza prostitúcie a o moralizátorstve už ani nehovorím. Súdy sú mi cudzie, zaujímali ma postoje človeka k sexu.“
Čo bude ďalej?
„Chcem počúvať ľudí, ktorí sú stále okolo mňa. A najmä, chcem písať o tom, čo ma znepokojuje.“
Paulo Coelho (1947) – vstúpil do sveta literatúry ako autor divadelných hier. Písal texty piesní pre najznámejších brazílskych spevákov, pracoval ako novinár a autor televíznych scenárov. Po vydaní prvých kníh Pútnik z Compostely (1987) a Alchymista (1988) nastúpil na cestu plnú úspechov. Jeho diela vyšli vo viac ako 150 krajinách, boli preložené do päťdesiatich šiestich jazykov. Doteraz sa ich predalo viac ako 43 miliónov výtlačkov. Za svoju tvorbu bol vyznamenaný prestížnymi medzinárodnými uznaniami a cenami. V roku 1996 mu francúzsky minister kultúry udelil titul Chevalier des Arts et des Lettres. Od roku 1997 pôsobí ako špeciálny poradca UNESCO pre program duchovného zbližovania a interkultúrneho dialógu. V roku 1999 mu bola na Svetovom ekonomickom fóre udelená cena Crystal Award, francúzska vláda mu udelila titul Chevalier de l‘Ordre National de la Légion d‘Honneur a galicijský guvernér ho vyznamenal Zlatou medailou za šírenie významu Svätojakubskej cesty. V októbri 2002 bol vymenovaný za člena Brazílskej akadémie jazyka.
V slovenčine vyšlo v celkovom náklade 32 000 výtlačkov šesť Coelhových diel: Alchymista, Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala, Piata hora, Pútnik z Compostely, Démon a slečna Prymová. Z Alchymistu sa predalo 11 400 výtlačkov. Včera vyšiel v slovenskom preklade aj jeho nový román Jedenásť minút.
Bude Coelho v Guinnessovej knihe rekordov?
Paulo Coelho sa pokúsil 10. októbra na knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Organizátori pripravili autogramiádu jeho kníh v 57 rôznych vydaniach, ktorú mal stihnúť počas štyridsiatich piatich minút. Zástupcovia Guinnessa boli po akcii spokojní, ale potvrdenie o zápise do knihy rekordov trvá tri týždne. Budúci týždeň by to malo byť jasné. „V každom prípade to bolo veľmi zábavné. Snažil som sa, ako som mohol,“ povedal po pokuse Coelho. „Takmer som si vypísal ruku. Guinness by však nebol zlý.“
FOTO – JANA PÁNIKOVÁ
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Frankfurt nad Mohanom – Bratislava
