Aralské jazero, také, ako si ho pamätajú ešte zo 60. rokov, je už minulosťou. Bývalé prístavy sú dnes desiatky kilometrov od brehu. FOTO - ČTK

Stredná Ázia vysychá. Najväčšie jazerá sa pomaly menia na púšť. Mizne Aralské jazero, stráca sa aj kazašské jazero Balchaš, ktoré napája rieka tečúca z Číny. Voda, prastarý predmet sporov, opäť vstúpila do politiky a prinútila Peking, Alma-Atu, Taškent aj Dušanbe začať vyjednávať.

Problém Balchašu, vodnej plochy 40-krát väčšej ako Ženevské jazero, je rovnaký ako v Aralskom jazere - vteká doň čoraz menej vody. Jazero sa už zmenšilo o 2000 štvorcových kilometrov, píše kazašský denník Megapolis. Hlavný zásobovateľ jazera Balchaš, rieka Ili, tečie zo severozápadnej Číny. Tá však chce vodu z Ili pre seba - populácia, priemysel aj poľnohospodárstvo v Číne sú ako obrovské špongie.

„Stratili sme Aral, lebo jeho vodu využívalo toľko krajín. Ak sa teraz nedohodneme s Čínou, koľko vody môže z Ili brať, Balchaš bude zničený rovnako ako Aralské jazero," povedal BBC miestny environmentalista Zharas Takenov.

Len čínska veľkorysosť však Balchaš nezachráni - jazero dlhodobo znečisťuje priemyselný odpad. Kazašskí poľnohospodári okrem toho zle hospodária s vodou, ktorej ceny sú umelo udržiavané nízko. Míňajú ju ako za sovietskych čias napriek tomu, že výroba prudko klesla.

Aralské jazero na pomedzí Kazachstanu a Uzbekistanu bolo kedysi štvrtým najväčším na svete. Dnes sú z neho dve vysychajúce vodné plochy oddelené pustatinou. Jazero za 40 rokov stratilo 90 percent objemu. Rodiny rybárov sú bez práce a smutne spomínajú, ako v 60. rokoch prvýkrát počuli o sovietskom megalomanskom pláne odkloniť dve aralské rieky smerom k bavlníkovým plantážam. Voda, ktorá dnes v Arale ostala, je sedemkrát hustejšia ako pred rokmi - okrem minerálov sa v nej vznášajú pesticídy aj soľ a vytvárajú akúsi „soľnú pastu". Kedysi bolo jazero zdrojom vody, rýb, energie. Dnes je žriedlom chudokrvnosti, rakoviny a obličkových zápalov.

V októbri Kazaši prišli s veľkolepým plánom na záchranu Aralského jazera. Medzi dva zvyšky jazera chcú do štyroch rokov postaviť dvanásťkilometrovú betónovú priehradu, ktorá má zdvihnúť vodnú hladinu o štyridsať metrov. Kým úradníci v Alma-Ate vyjednávajú s investormi, experti varujú. Výstavba priehrady spôsobí, že južná časť vysušeného jazera ostane navždy pustatinou a jazero sa v pôvodnej šírke už nikdy neobnoví.

Štáty Strednej Ázie vytvorili spoločnú asociáciu na záchranu jazera. Dokážu si vodu aj rozdeliť? „Nemyslím, že tu v najbližšom desaťročí hrozí kvôli vode vojenský konflikt. Ale ak sa situácia nezmení, nedal by som za to ruku do ohňa," povedal pre BBC pracovník britskej ambasády v Kazachstane.

ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ