V Tokiu usporiadala armáda pri tejto príležitosti slávnostný obrad, na ktorom sa zúčastnil i premiér Džuničiró Koizumi. Ten pred nastúpenou jednotkou, v ktorej boli vojaci chystajúci sa na odchod a aj tí, ktorí na Blízky východ zamieria neskôr, povedal, že „nie je nutné prelievať krv". Podľa neho sa od Japonska ako člena medzinárodného spoločenstva očakáva, že sa pri obnove Iraku tiež „zapotí" a prispeje peniazmi a humanitárnou pomocou.
Japonský ozbrojený predvoj je prvý od druhej svetovej vojny, ktorý mieri do oblasti bojov. Do Kuvajtu by mal doraziť v sobotu a po niekoľkých dňoch príprav odísť do juhoirackého mesta Samará. Koncom januára by z Japonska mala vyraziť hlavná časť pozemného kontingentu o sile 600 mužov. Podporovať by ich malo 400 námorníkov a príslušníkov leteckých síl.
Japonskí vojaci sa budú okrem iného podieľať na obnove elektrickej siete, dodávok vody či rekonštrukcii škôl. Budú plne vyzbrojení, aby sa v prípade útoku mohli brániť. Ich úlohou však nebude potláčať ozbrojený odpor.
Japonci museli v júli z tohto dôvodu zmeniť i ústavu. Doplnok umožňuje vyslať vojakov len na nebojové misie.
Americká vláda, ktorá čelí v Iraku opozícii proti svojmu plánu na odovzdanie suverenity do konca júna, sa usiluje o to, aby sa OSN skoro vrátila do Bagdadu a pomohla spor vyriešiť. Do Washingtonu bol kvôli tomu povolaný správca Iraku Paul Bremer, ktorý sa po rokovaniach v Bielom dome v pondelok stretne s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom.
Podľa diplomatov v New Yorku však Annan neočakáva, že v pondelok bude rozhodnuté o návrate OSN do Iraku. Predovšetkým preto, že nechce angažovať OSN do politickej transformácie, na ktorú nemá žiadny vplyv.
Na rokovaní s Annanom sa zúčastní aj terajší šéf irackej vládnej rady Adnan Pašaší, ktorý sa podľa Reuters snaží, aby OSN zasiahla do sporu medzi americkou okupačnou správou a šíitskym duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sistáním.
Ten v pondelok požadoval, aby bol provizórny parlament, ktorý bude zostavovať prechodnú vládu, zvolený v priamych celoštátnych voľbách. Terajší plán, ktorý uvažuje o odovzdaní suverenity do konca júna, predpokladá nepriamu voľbu delegátov na regionálnych zhromaždeniach. Na podporu Sistáního demonštrovali vo štvrtok v juhoirackej Basre desaťtisíce ľudí a ajatolláh včera pohrozil ďalšími demonštráciami.
USA i OSN však tvrdia, že nie je dosť času na registráciu voličov a na usporiadanie všeobecných volieb, ktoré by neohrozovalo násilie a zastrašovanie.
Pätnásťročný chlapec prišiel o život a päť ďalších ľudí utrpelo zranenie pri výbuchu nálože, ktorú včera v Bagdade chceli zneškodniť irackí policajti spoločne s americkými vojakmi. „Ľudia zostali v blízkosti bomby, nechceli sa hnúť. Američania niečo položili na bombu, aby ju zakryli, a kým odchádzali, niekto ju diaľkovo odpálil," povedal policajný seržant Muhi Naimí. (čtk)
