peniaze na automatoch. Jeho žena ho už vyhodila z bytu, pretože sa nestaral o rodinu, prestal jej dávať peniaze a bral aj to, čo zarobila ona. Nie sú však rozvedení. Syn býva viac-menej u nás. Dlho do noci je niekde pri automatoch a ráno ide do práce. To, čo zarobí, však stihne minúť a potom pýta peniaze odo mňa. Aj keď viem, že by som to nemala robiť, vždy mu nejakú korunu dám, lebo predstavu, že je hladný a nešťastný, nedokážem zniesť. Nahovárali sme ho, nech sa ide liečiť, ale on tvrdí, že to nie je potrebné, že to má pod kontrolou. Dôkazom má byť to, že stále chodí do zamestnania. Manžel je na neho tvrdý, nechce ho už púšťať ani domov, takže som mu musela pripraviť posteľ dole v nezariadenom suteréne. Mladšia dcéra, ktorá býva s nami, už tiež s bratom nekomunikuje a vždy sa rozčúli, keď vidí, že mu nejako pomáham (niečo mu uvarím, operiem, kúpim mu oblečenie). Nedokážem to však ináč.

Myslíte si, že je naozaj nesprávne, aby matka svojmu synovi v núdzi pomáhala? Mám ho nechať spať niekde pod bránou na ulici ako bezdomovca? Mám ho nechať hladného? Ako mám potom bojovať s výčitkami svedomia? Je možné, aby sa išiel liečiť nedobrovoľne?

Darina

Ste v neľahkej situácii. Keď si ľudia môžu v núdzi pomôcť, tak je to, samozrejme, úžasný pocit. Je len otázne, či naša pomoc je pre toho druhého skutočnou pomocou. Z vášho príbehu je jasné, že synovi pomáhate najviac, ako teraz dokážete. Zároveň je pravdepodobne celej rodine a asi aj vám jasné, že s odkladaním rázneho riešenia sa veci často sťažujú. Veľakrát to my ľudia vieme, ale v kritickej situácii podľahneme náporu, s ktorým sme konfrontovaní. Vieme, čo by sme mali spraviť, ale z rôznych dôvodov - zo strachu, z výčitiek - to nedokážeme.

Váš syn je chorý - jeho chorobou je závislosť a mohlo by mu pomôcť liečenie. Problém je v tom, že k liečbe musí byť motivovaný, musí sa chcieť liečiť. Bez motivácie nemá v jeho prípade liečenie zmysel, nie je liečením. Kým nie je nútený k zmene, tak sa nezmení. Je v štádiu choroby, keď si ochorenie nepripúšťa. Musel by nájsť dôvod, ktorý by ho presvedčil, ktorý by mu otvoril oči. Jemu môžete pomôcť v hľadaní motívu. Je vysoko pravdepodobné, že kým mu budete pomáhať tak ako doteraz, situácia sa nezlepší. Myslím si, že to viete. Čo však môžete spraviť, je pomôcť sebe. Ste to vy, kto nám píše a ste to vy, kto sa pýta, hľadá pomoc. Som presvedčený, že ste našli správny smer, treba v ňom „len" vytrvať a spraviť ešte niekoľko krokov. Keď nájdete pomoc pre seba, možno nájdete pomoc aj pre syna a jeho vlastnú rodinu.

Dnes na Slovensku existuje niekoľko inštitúcií špecializovaných na liečbu rôznych typov závislostí. Jednou zo služieb, ktorú ponúkajú, je aj poradenstvo pre rodiny, v ktorých je niekto z rodiny s diagnózou závislosti. Takisto existujú psychoterapeutické skupiny pre členov rodín, kde ich členovia môžu hovoriť o svojich obavách, stratách, hneve a nádejách. Stretávajú sa tam s ľuďmi, ktorí zažili, alebo práve prežívajú niečo podobné ako oni sami. A takto spolu a pritom každý, každá zvlášť hľadajú odvahu a silu robiť nové rozhodnutia.

Myslím si, že by ste sa mohli skúsiť obrátiť na psychiatrické oddelenia nemocníc vo vašom okolí a zistiť, či ponúkajú takúto službu, alebo či poznajú centrá, v ktorých by ste mohli nájsť pomoc najprv pre seba. Napríklad v Banskej Bystrici pracujú odborníci na rôzne typy závislostí. Skúste sa na nich obrátiť. Možno, keď sa spoznáte s ďalšími ľuďmi, ktorí kedysi stáli pred podobnou dilemou, tak v sebe objavíte nové alebo iné možnosti, ako sa zachovať a ako vykĺznuť z pasce výčitiek svedomia. Držím vám prsty.