Dnes: televízna moderátorka JANA HOSPODÁROVÁ
Nechcem hovoriť o svojom vzťahu k módnemu návrhárovi Christianovi Diorovi ani o sukniach pod kolená či úzkych driekoch, ktoré sú preňho také typické. Radšej porozprávam o čepsoch, rajdkách či veste napáchnutej konskou arómou. A čo to má spoločné so slávnym návrhárom? Len toľko, že rovnaké meno má môj zlatohrivý ryšiak.
Prečo dostal meno Christian Dior, už asi nezistím, ale v roku 1985 ho tak pomenoval jeho chovateľ v Čechách. Ide o pána v najlepších rokoch, aj keď na svoj úctyhodný vek na vychádzkach v prírode veľmi rád zabúda. Diorko je mojím jediným splneným novoročným predsavzatím.
„Vrátim sa k jazdeniu a kúpim si Diora," povedala som si na sklonku roka 2001. Jazdiť som začala v to leto a tvrdohlavý krásavec bol tretím koňom, na ktorom som kedy sedela. Možno nemusím vysvetľovať, že koník okamžite spozná, koho má na chrbte, a tak si so mnou dosť dlho robil, čo chcel. Raz sa ani len nepohol z miesta, inokedy ma poobtieral o všetky steny v jazdiarni.
Za dva roky nášho spolužitia sa však už ako-tak poznáme, a tak sa na náš tandem v akcii pri jednom zažmúrenom oku dá pozerať. Obaja máme najradšej vychádzky, na ktorých stretávame srnky, zajace, bažanty a ďalšie zázraky prírody, ktorých je však vďaka poľovníkom stále menej.
Dior má tak trochu exhibicionistické a herecké sklony, dokonca aj zo mňa sa občas pokúša urobiť akrobatku. Naposledy pri tom, ako som ho po mesiaci ničnerobenia (kvôli operácii) zobrala do lesa dúfajúc, že Diorko je iný ako ostatné koníky a nikdy by sa ma zámerne nezbavil. Nedobrovoľný katapult však prišiel už na treťom poli. Letela som ako zhnitá hruška a potom som už len s úžasom sledovala svojho šťastného, erdžiaceho cválajúceho koňa, ktorý sa zastavil až pred domom na tráve, kde som ho celý mesiac denno-denne pásla. Nezostávalo mi nič iné, ako sa cez rozorané zablatené polia rozbehnúť za ním v obave, aby ho nezrazili nákladné autá, ktoré práve zvážali po lesnej ceste drevo. Mávala som pritom bičíkom a kričala: „Pozor, je tam koník!" Aj keď moje volanie nikto nepočul, všetko sa dobre skončilo a Dior bol ešte aj v boxe celý šťastný a vzrušený zo svojho činu. Podobných zážitkov máme niekoľko, ale keďže by na to tento priestor nestačil, poviem už len to, čo má a čo nemá rád tento úžasný svojhlavý tvor.
Miluje leňošenie, jedenie, niektoré iné kone, škrabkanie na krku pod hrivou a tryskovanie či predbiehanie sa na vychádzkach so svojimi konskými kamarátmi, pri ktorých sa ho držím, ako vládzem.
Naopak, neznáša sedlanie - straší ma pri ňom zlovestným škrípaním zubov a zaháňa sa na mňa hlavou s ušami prilepenými až vzadu, jazdenie v hale a v jazdiarni obkolesenej ohradou.
Dior je osobnosť, múdry kôň. Prítulný býva najviac vtedy, keď je chorý. Napriek tomu, že mi dôkazy lásky nepreukazuje často, viem, že je spokojný a vyrovnaný. Nedávno ma v areáli stretlo malé dievčatko a povedalo mi: „Teta, máte obrovské šťastie, že ste si Diorka mohli kúpiť, on je tu totiž zo všetkých najkrajší." Ja iba dodávam - aj najstarší a pre mňa najúžasnejší kôň na svete.
Zaznamenala: BARBORA LAUCKÁ
