V Bratislavskom chlapčenskom zbore vyrástli za dvadsať rokov speváci, muzikanti, skladatelia, orchestrálni umelci - všetko chlapci s hlasmi na špičkovej speváckej úrovni. Už vyše desať rokov sa im venuje hlasová pedagogička Darina Tóthová. Okrem toho je sólistkou a jedinou ženskou speváčkou zboru.

Špekulanti vedia, o čo ide

„Mnohí sa ma pýtajú, ako to, že ma chlapci tak berú," hovorí 'teta Darinka'. „Nepoznám presný návod. Zvolila som si k nim normálny priateľský prístup. Poznám ich grify, viem ich prekuknúť. Vedia byť dobrí špekulanti. Je im však jasné, čo od nich chcem a že ich mám rada."

Každého chlapca najprv 'prešmejdí' a veľmi rýchlo odhadne, kde má problémy. „Sledujem, či správne dýcha, ako spúšťa bradu, ako artikuluje, tvorí tón. Na každého z nich musím ísť inak. A potom, vo veľkej kope, presne viem, kde kto robí chybu. Je to jedna technika na milión spôsobov," vysvetľuje.

Čo chlapcom nevie povedať a zahrať, to im zaspieva. Vždy si overí, ako sa chlapec cíti, čo bolo v škole a doma nového, ale potom potrebuje, aby pokojne sedel, dával pozor, bol trpezlivý a dobre spieval. „Ak je v pohode, vtedy 'nepoznám zľutovanie'," hovorí.

Dýchanie cez oči

Vysvetliť deťom, ako správne tvoriť tón, chce trochu fantázie. Darina Tóthová si rokmi vybudovala zvláštny slovník - a zdá sa, že chlapcom vyhovuje. Je iný ako ten bežný: Privoňaj ku kvetine, cítiš? Brucho sa ti nadvihuje ako balón. Vypúšťaj vzduch cez oči! Tón sa musí vymrštiť ako delfín z vody a naraziť do stredu čela. Tvoja hlava sú kukučkové hodiny. Usmievaj sa očami!

Na 'odborných' poveloch sa chlapci najprv veľmi dobre bavia. Netrvá dlho a zistia, že s ich pomocou sa im v hlave ozvučia všetky rezonančné dutiny, že si tón zrazu vedia predstaviť, aj ho dobre zaspievať.

„Keď im zaspievam dobrú aj zlú kvalitu tónu, dokážu to rozoznať a správne zopakovať. Mojím cieľom je, aby milovali hudbu, spievali s radosťou, nebrali spev ako drinu, námahu a trápenie."

Počujete, že spievate zle?

Predpokladom dobrého spevu je hudobný sluch. Bez neho to ide ťažko. Ten lepší prípad je, ak neviete s hlasom narábať, ale počujete, že spievate zle.

„Raz k nám prišiel chlapček, ktorý nevedel skoordinovať hlas so sluchom. Veľmi chcel spievať, tak som sa mu začala venovať a pripravila som ho na konkurz do zboru. Bol prijatý a časom sa vypracoval na výborného speváka," spomína Darina.

Sú deti, ktoré na konkurze výborne uspejú, ale v kolektíve zrazu stratia istotu. Alebo naopak, niektoré nesmelé naberú sebavedomie tak rýchlo, že sa dospelí nestačia čudovať. Mnohí sú dobrí aj v iných aktivitách, ale zbor neopúšťajú. Často si práve tu nájdu kamarátov na celý život.

Mutanti sa vracajú

Do zboru prichádzajú ako osem-deväťroční a vtedy začínajú spievať v sopráne a alte. Keďže mnohí začínajú mutovať už v dvanástich, treba ich naučiť spievať rýchlejšie než dievčatá. Dievčenské hlasy síce tiež prechádzajú mutáciou, ale ostávajú v ženských polohách, zmena nie je taká citeľná. „Zmutovaní" chlapci prechádzajú do tenoru a basu.

„Chlapcov treba učiť spievať rýchlo a efektívne," hovorí Darina, „preto je moja práca s nimi špecifická. Teraz už mutujú oveľa skôr ako kedysi, máme dokonca aj jedného desaťročného. Vekom sú to však stále deti a samy bývajú prekvapené, aký hlas po mutácii získali."

V niektorých krajinách chlapci spievajú aj v mutačnom období. U nás foniatri odporúčajú hlasový aj psychický oddych. Vtedy chlapci zbor opúšťajú. Tí, ktorým spev naozaj chýba, sa po mutácii vracajú.

V chrámoch nespievajú iba mnísi

Repertoár zboru je dnes široký - chlapci si obľúbili spirituály, opery, kantáty, gregoriánsky chorál. Ale chrámovú hudbu nespievajú falzetom ako mnísi voľakedy.

„Tento spôsob vôbec neskúšame, skôr chceme naučiť chlapcov spievať štýlovo - vystihnúť romantizmus, klasicizmus a vzápätí barok. Je to technicky náročné," vysvetľuje Darina Tóthová.

Stojí to však za to, keď sa s ňou chlapci podelia o zážitky. Tak ako nedávno v Brne, kde spievali Bernsteinovu omšu.

„Jeden speváčik spieval veľké sólo s operným spevákom. Atmosféra bola veľmi silná. Potom mi porozprával, aké mal na chrbte zimomriavky a rozplakal sa. Vedela som, o čom hovorí."

Aj na ktoromsi piatkovom nácviku za ňou prišiel jeden z tých menších. Zvyknú spolu veľa debatiť - o frajerkách, o škole, o rodine. „Dostal ma jedinou vetou - teta Darinka, ja som fakt rád, že sa môj víkend začína spevom." (ea)