To, čo Jamie pripravuje, nie je typická anglická kuchyňa. Vychádza skôr z francúzskych a najmä talianskych receptúr. Vždy to uňho vonia bylinkami.
Jamie Oliver, mladík z Essexu, spôsobil vo svete malú kulinársku revolúciu. Na chalana so strapatými vlasmi, ktorému možno skočiť do reči, len keď spí, sa totiž začali pozerať ľudia, ktorí dovtedy v televízii program o varení nikdy nepozerali. Vo Veľkej Británii je skutočnou hviezdou, ktorá, rovnako ako najpopulárnejší herci, cestuje po krajine so svojou vlastnou šou. Akurát, že nie je o speve či divadle, ale o varení. Jamieho kulinárske umenie oslovilo dokonca aj kráľovskú rodinu, od ktorej sa mu dostalo vysokej pocty - variť pre princa Charlesa a jeho VIP hostí v londýnskom sídle Clarence House z ekologických potravín a mäsa zo známych Charlesových fariem.
Šéfkuchár bez čapice jednoducho okúzlil svet. Výnimkou nie je ani Slovensko. Najprv ho spoznali tí, čo sledujú televízny kanál Spektrum, pred týždňom sa začal objavovať aj na Markíze, kde mu hlas prepožičal Vladimír Hajdu. No a jeho knihy, či už v preklade alebo v anglickom origináli, sú aj u nás bestsellermi.
Jamie nemusel dobyť televízne káble a kníhkupectvá so svojou kuchárskou šou pre to, aby sa celý svet dozvedel, že v Londýne už jedávajú aj niečo iné ako rybu s hranolčekmi. Hlavné mesto Británie je už dosť dlho „trendy" mestom so svojimi „trendy" reštauráciami. Asi len New York mu môže konkurovať v počte medzinárodných kuchýň a šéfkuchárov.
Ani to, čo Jamie vo svojom programe zväčša pripravuje, nie je typický produkt nudnej britskej kuchyne. Naopak, v jeho kuchyni to vždy vonia čerstvými i sušenými bylinkami, zeleninou, olivovým olejom. Je v tom skôr príjemný závan stredomorskej kuchyne, občas závan francúzskeho Provensálska, ešte častejšie na rozpálenej panvici zasyčí kus Toskánska. Jamie Oliver má totiž pre taliansku kuchyňu zvlášť slabosť.
Na Jamieho sa údajne pozerá na káblovej televízii aj milión Francúzov. Nevedno, či sa od neho učia variť (to skôr) alebo angličtinu (preboha, nie). Aspoň jedna dobrá správa v čase ťažkých anglicko-francúzskych vzťahov, napísali nedávno trochu uštipačne o Jamieho úspechu v britskom Guardiane.
Reč je o novej Británii
Dobrých kuchárov už videli ľudia v televízii mnoho, rovnako aj receptov. Jamie rozhodne nie je medzi šéfkuchármi najväčším šampiónom. Má však dar bezprostrednosti. V kombinácii s jedlami, ktoré zámerne nie sú príliš náročné na prípravu, a obyčajným, nie luxusným prostredím, v ktorom Jamie varí, mu to prinieslo slávu takmer cez noc.
Navyše, Jamie je príkladom toho, čomu sa v Británii hovorí „working class chic". Reč je o uvoľnenej a sebavedomej elegancii mladých ľudí, ktorých rodičia patrili skôr do nižšej strednej triedy. Na prvý pohľad ich rozoznáte podľa nedbalého oblečenia a vecí, ktoré nemusia byť zďaleka také lacné, ako vyzerajú. Typický obrázok je asi takýto - Jamie vyráža na skútri do obchodu po rušnej londýnskej ulici, aby dokúpil pár ingrediencií do jedla, ktoré pripraví na párty. Tú navštívi jemu podobná partia ľudí, „ktorí sú fakt v pohode a dosť cool". Aj tak sa prejavuje „nová Británia", ktorú tak vzýval Tony Blair, keď sa dral v polovici 90. rokov k moci.
Jedlo treba obnažiť
Jamieho objavili, keď nakrúcali film o jednej z najlepších londýnskych kuchýň - River Café. Režisér sa rozhodol, že ukážu toho drzého mladíka, ktorému sa nezastavia ústa a na ľudí zo štábu kričí, aby mu šli z cesty.
Deň po odvysielaní filmu telefonovali Jamiemu Oliverovi produkční z piatich televíznych spoločností, či by nemal záujem pracovať s nimi na televíznej šou.
„Nemohol som tomu uveriť, stále som si myslel, že si zo mňa strieľajú kamaráti," spomína Jamie.
Ponuku prijal, a tak vznikol seriál Šéfkuchár bez čapice, v origináli Naked Chef - čosi ako Obnažený šéfkuchár. Už názov naznačoval jeho hlavnú zásadu, že jedlo treba obnažiť, aby prejavilo svoju podstatu.
Krája v rytme reči
Jamie mal šťastie, že sa narodil na mieste, kde mal možnosť pochopiť podstatu jedla a správnej kuchyne. Jeho rodičia mali krčmu, v ktorej sa aj varilo. Toto miesto Jamieho odmalička priťahovalo a stále sa tam obšmietal. Otec mu navrhol, že si môže privyrábať, a tak začal osemročný Jamie šúpaním zemiakov, umývaním riadu a lúpaním strukovín. Nedbal ani na reči spolužiakov, že varenie je dievčenská záležitosť. Navyše, vďaka zárobku si mohol dovoliť kúpiť tie najlepšie tenisky. Postupne sa zlepšoval a dostával sa aj k náročnejším úkonom.
„V jedenástich som už vedel krájať ako diabol," píše o svojich začiatkoch. Dá sa mu veriť, dodnes pri príprave jedál krája zeleninu v rýchlom rytme svojej reči.
Jamieho jedlá aj kuchyňa, v ktorej varí, sú jednoduché. Najspokojnejší vraj je, keď za ním príde niekto, kto začal variť po zhliadnutí jeho programu, hoci dovtedy nanajvýš otvoril vrecúško s polotovarom. Často sa drží zásady, že treba navariť len z toho, čo práve ponúka špajza - teda princípu „čo dom dal".
Jamie veľmi dobre vie, ako vyzerá typický britský dom - kuchyňa tam rozhodne nie je veľkorysým priestorom, kde sa môže domáci pán rozťahovať. A tak svoje chuťovo veľkorysé jedlá pripravuje v neveľkej kuchyni, kde má všetko poruke.
Pre bezdomovcov i Tonyho Blaira
Pre profesionálne varenie sa rozhodol v pätnástich rokoch. Podarilo sa mu dostať na Westminster Catering College, čo je niečo ako naša hotelová škola. Potom postupoval cez stáž vo Francúzsku a dobré londýnske reštaurácie, v ktorých stretol tých správnych Talianov.
Dnes ho už pred domom vyčkávajú paparazzovia, ako sa na celebritu patrí. Na to, že sa narodil v roku 1975, toho stihol už veľmi veľa. Tento rok dokonca nielen bez čapice, ale aj bez kravaty (vraj by ho znervózňovala) prebral od kráľovnej Alžbety vyznamenanie za projekt, ktorý rozbehol v roku 2002. Jamie si vybral pätnásť mladých nezamestnaných ľudí zo sociálne slabších rodín bez akýchkoľvek kuchárskych skúseností a začal ich učiť pripravovať svoje jedlá. Diváci mali možnosť sledovať, ako - často aj v záchvatoch zlosti - bojujú s kuchárskymi základmi a Jamieho radami. Program mal obrovský úspech a na záver pripravovali kuchárski učni jedlo pre premiéra Tonyho Blaira.
Jamie tým akoby hovoril: „Nie som len povrchný working class chic."
Bavte sa s chuťou
Jamie Oliver už stihol napísať štyri knihy (v slovenskom preklade vyšli zatiaľ dve), raz za týždeň píše stĺpčeky do novín, na promoakciách propaguje svoje varenie. Je to trochu zvláštne vidieť na veľkom javisku postavenom predovšetkým pre hercov niekoho variť. Ale ľudia sa na kuchárskom umení Jamieho Olivera s chuťou bavia.
O profesionálnych kuchároch sa hovorí, že málo spia - Jamie vraj len päť hodín. U muža, ktorý občas pôsobí dojmom, že jeho hyperaktivita je až chorobná, to veľmi neprekvapuje. V poslednom čase sa však snaží zmierniť tempo a viac sa venovať rodine. Svoje umenie predvádza teraz v podniku, ktorý je hneď pri dome, kde býva s manželkou a dvoma malými dcérkami - Poppy Honey a Daisy Boo. A hoci sa snaží byť s nimi čo najviac, predsa len, reštaurácia je preňho azylom, kam chodí najradšej.
