Čoskoro tridsiatnik, tenisový veterán Karol Kučera vstúpil do svojho jedenásteho austrálskeho leta a solídnu formu z Perthu a Sydney sa chystá potvrdiť aj v Melbourne Parku. Pozajtra sa tu začnú 92. tenisové majstrovstvá Austrálie a Kučera má bilanciu 14:9 vrátane semifinále 1998 a štvrťfinále 1999. Nás však pred grandslamovým štartom sezóny nezaujímal ani tak tenis ako skôr život a názory Bratislavčana, dnes už vyše dvoch rokov manžela Kataríny a otca takmer 21-mesačnej Kristínky.

Aký je rozdiel medzi slobodným Kučerom a manželom-otcom?

„V povahe asi žiadny, alebo len neveľký. Snažím sa byť zodpovednejší k rodine, je to oveľa väčšia starosť, najmä keď je tu dieťa. Ani svadba, ani manželstvo nemalo na môj životný režim taký silný vplyv ako narodenie Kristínky. Všetko sa podriaďuje jej a s ňou sú aj najväčšie starosti. Samozrejme, aj radosti."

Česká jednotka Jiří Novák má štyri deti. Koľko plánujete vy?

„Najskôr sme plánovali tri, teraz, po prvom, sme to trošku prehodnotili. Aj Katka chce dokončiť školu a začať voľačo robiť, takže možno neskôr. No ešte jedno určite."

Čo pre vás znamená rodinná pohoda?

„Veľmi veľa. Má ohromný vplyv na tenis. Keď je doma všetko v poriadku, môžem sa sústrediť na prácu. Je však ťažké všetko optimálne skĺbiť, lebo keď sa sústredím na prácu, oberá ma to o čas pre rodinu."

Čo ste sa už naučili z domácich prác?

„Občas vysávam, občas mám za úlohu upratať postele, veci odkladám poriadnejšie a snažím sa variť. Veľmi sa do toho netlačím, ale mám k vareniu blízko a verím, že svoj talent rozviniem."

Ku ktorým vlastnostiam by ste chceli vychovávať svoju dcéru?

„V prvom rade ku skromnosti, to do nej budeme vtĺkať. Už teraz totiž začína byť trochu rozmaznaná, hoci bude mať iba dva roky. Stále dostáva darčeky, vynucuje si veľkú pozornosť, určite by jej pomohol braček alebo sestrička. Bol by som rád, keby dostala dobré vzdelanie, nuž a dúfam, že nejaké vlastnosti zdedí aj po rodičoch. Snáď iba tie lepšie."

Je ťažké na Slovensku vysvetľovať, že tenisti zarobia podstatne viac ako iní?

„Je známe, že tenis patrí k dobre plateným športom, zvlášť to vysvetľovať netreba. O zárobkoch sa večne píše, akurát si myslím, že na to médiá kladú zbytočne až príliš veľký dôraz. Vyťahujú a zveličujú význam peňazí."

Myslíte si, že ľudia na Slovensku závidia?

„Áno, na Slovensku závisť ešte dosť cítiť. Hádam sa to časom zlepší, ak sa u nás bude ľahšie žiť. Ak má dnes niekto trochu viac ako druhý, závisť je veľká. Keď sa životná úroveň zvýši, ľudia pochopia, čo sa za peniaze nedá kúpiť. Všetci sme si strojcami vlastného šťastia. Treba sa tešiť z každej maličkosti."

Čo sa nedá kúpiť?

„Je toho dosť. Peniaze možno zvýšia pohodlie, uľahčia život, bývanie, nakupovanie, ale je to zanedbateľná vec proti rodinnej atmosfére. Tá sa nedá kúpiť. Tú si musíme vytvoriť sami. Sami sa pobiť s problémami, bežnými dennými nástrahami života."

Cítili ste sa v živote niekedy veľmi sám?

„Dosť často. Na turnajoch nie som vždy obkolesený najbližšími, bývam veľakrát sám. Samoty som si naozaj užil."

Čo sa proti tomu dá robiť?

„Myslieť pozitívne. Tešiť sa z drobných úspechov, zamestnávať sa a aj krátky telefonát domov pomôže dostať sa do lepšej nálady. Podporu z domu treba cítiť aj na diaľku."

Popri tenise je teraz vašou vášňou gitara a spievanie. Máte za sebou prvé koncerty, ale vaša skupina, ešte bez mena, je roztrúsená po Slovensku. Máte väčšie plány?

„Dosť ma to chytilo, hudbe sa venujem seriózne, ale je pravda, že je zložité stretávať sa, či už pre vzdialenosti, alebo z časových dôvodov. Človek však nikdy nevie, možno z nás niečo bude. Nahrali sme napríklad štúdiovú pieseň s Paľom Haberom, ktorý nám vypomohol za pultom aj dobrým bubeníkom."

V Perthe ste spievali po anglicky s požičanou gitarou pre televíziu ABC, pre slovenské Rádio SBS v Melbourne ste si zvolili Haberovu pieseň Som v tom. Prečo?

„Tvorbu Paľa Haberu mám rád, stretávame sa a jeho pieseň som venoval všetkým ženám, ktoré sú naozaj v tom, tešia sa na prírastok a držíme im palce. Inak, oslovil som aj našu ženskú tenisovú jednotku Danielu Hantuchovú, ktorá má za sebou osem rokov klavírnej školy, či by si s nami nezahrala, a Daniela súhlasila."

Súhlasíte s Hewittom a Clijstersovou v tom, že tenis nie je olympijský šport a na OH nemá takú návštevnosť, publicitu a atmosféru ako na grandslamových turnajoch?

„Niečo pravdy na tom je, ale podľa mňa tenis ako jeden z najpopulárnejších športov medzi olympijské zaslúžene patrí. Niečo z grandslamovej návštevnosti a atmosféry tam možno chýba, najmä v prvých fázach súťaží, ale záverečné semifinále a finále bývajú vypredané a atmosféra výborná, takže celkovo by som s nimi nesúhlasil. Olympiádu treba brať ako celok, je na nej veľa športov a všetky tvoria celkovú atmosféru hier."

Čo si myslíte o kritikách, že sa postavilo drahé Národné tenisové centrum?

„Dá sa o tom, samozrejme, polemizovať, ale určite ide o dobrú vec. Aj preto, že NTC sa dá využívať nielen na tenis, ale aj na iné akcie. Sú tam priestory, kam môže verejnosť denne prichádzať, budú sa tam konať spoločenské podujatia, pretože tenisových je len zopár do roka. Navyše, nie je to megalomanská stavba, žiadny gigant za zbytočne veľké peniaze, má zodpovedajúcu kapacitu pre Bratislavu. Len ho treba efektívne využívať."

Čo treba urobiť inak, aby sme mali výraznejšie tenisové talenty medzi juniormi?

„V tom máme problém. Ako situáciu sledujem, talentov začína byť menej. Chýbajú tenisové školy, sponzori. Postupne by ich mohlo byť viac. Aj vďaka tomu, že nás vezmú do Európskej únie. Z daní sa bude dať odpisovať podpora na šport, čo by mohlo pomôcť, aby sa postavili dobré prípravky. Nie všetko sú však len peniaze. Je za tým veľa roboty a dobrých trénerov."

Láka vás trénerská dráha?

„Momentálne nad tým až tak neuvažujem, ale už som sa s tou myšlienkou pohrával. Veľakrát sme sa s mojím koučom Mariánom Vajdom rozprávali, že by sme neskôr mohli otvoriť nejakú tenisovú školu."

Rozmýšľali ste už o skončení kariéry?

„Roky bežia, som vlastne veteránom, ale zatiaľ má hrať baví. Kým som v päťdesiatke rebríčka a vládzem behať s mladými, je to dobre. Ešte viac ma to chytilo za srdce. Mám tenis veľmi rád, ale keď pocítim, že mu dávam všetko a napriek tomu klesám, nebudem to siliť."

V oficiálnych materiáloch vám stále uvádzajú ako trvalé bydlisko Londýn. Prečo?

„To je chyba, lebo už od mojej svadby pred vyše dvoma rokmi mám bydlisko v Bratislave. Možno to v ATP ešte nepostrehli. Niekedy mi uvedú aj Monte Carlo."

Čo sa stalo so sídlom v Londýne?

„V Londýne som nikdy nemal zázemie. Isté obdobie som tam mal manažéra a dosť často som k nemu chodil a býval uňho, ale sídlo som tam nemal nikdy. Londýn sa v mojich údajoch ocitol záhadne. Okrem dvoch rokov v Monaku mám stále sídlo v Bratislave."

Kde inde mimo Slovenska by ste vedeli žiť?

„Veľmi sa mi páči Austrália, len je strašne ďaleko. Tá vzdialenosť ma odrádza, a inde sa mi nepáči až tak, aby som sa tam vysťahoval."

Čo si myslíte o slovenských politikoch?

„Určite sú politici, ktorí majú dobrý úmysel. Žiaľ, zdá sa mi, že je aj veľa takých, čo príliš neberú ohľad na verejnosť a hrabú pre seba, keď to mám povedať tvrdšie. Myslím si však, že teraz je základ zdravý, preto dúfam, že sa situácia zlepší a ťažké roky sa skončia."

Dokážete odpúšťať?

„Odpúšťať treba vedieť. Mne to ide ťažšie a dlhšie. Niekedy som skôr zatrpknutý, ale čas je najlepší liečiteľ. Ešte sa mi nestalo, že by som vôbec neodpustil a už sa z toho nedostal."

Ruský tenisový búrlivák Safin nám v rozhovore povedal, ako aj na sebe vidí, že vekom človek zmúdrie. Čo by ste spravili inak, keby sa život dal posunúť o desať rokov späť?

„Už som si viackrát kládol túto otázku, ale asi nič. Celkom som rád, ako som život zatiaľ prežil. A to je hlavné - aby bol človek v živote spokojný. Určite by sa dalo všeličo urobiť lepšie, alebo rozmýšľať, či niečo nemohlo byť inak, no nič neľutujem."

Čo by ste si od života najviac želali?

„Aby naša rodinka stále držala pohromade a v pohode, aby sme boli zdraví a aby medzi nami bola stále prítomná láska. Človek k tomu musí mať svoju prácu a záľuby, a keď sa mu navyše darí, je to ešte lepšie. Súdržnosť v rodine je však na prvom mieste."

Karol Kučera

Narodený: 4. marca 1974 v Bratislave

Výška/hmotnosť: 187 cm / 77 kg

V turnajoch ATP Tour od roku 1992

Najvyššie postavenie v rebríčku ATP Tour: 6. v roku 1998

Tituly v dvojhre v turnajoch ATP Tour

1995 - Rosmalen

1997 - Ostrava

1998 - New Haven, Sydney

1999 - Basel

2003 - Kodaň